„Žiaľ, v Rožňave je to tak“ – v ústnych a písomných formách pravidelne znejúca formulka bojazlivého, bezradného, neistého, frustrovaného človiečika malého vidieckeho mesta. Ktorý akoby -Akoby! – aj vedel, čo sa odohráva okolo neho, čo by aj cítil potrebu vylepšiť veci, ktoré ho občas sužujú. Pokračovať v čítaní →
