Potulky tu i tam
Ani raz som ešte nemal ani malé nutkanie, aby som si overil, či je to ozaj tak.
Dôsledkom tohto ležérneho prístupu som ani nemohol vidieť písomný dôkaz toho, či sa vec ozaj stala tak, ako sa o tom u nás hovorí: že vraj gróf Gejza Andrássy raz dávno – pradávno, keď sa podobne ako veľakrát inokedy po svete túlal, na jednej svetovej výstave sa mu zapáčila olejomaľba obrovských rozmerov, a on, hodný dobrého mena zberateľa, ju kúpil. Pokračovať v čítaní →
Po stopách tajomného grófskeho páru
Ich vnučka, malá, čiperná, taká bola vždy: plietla sa pod nohy, liezla, kde sa nemalo, občas sa stratila a potom sa znenazdajky vynorila na úplne neočakávanom mieste. Ako aj tu, pri soche grófky Františky.
Artur, jej manžel, si fotil sochu. Pokračovať v čítaní →
Po stopách tajomného grófskeho páru (5)
Čím ďalej, tým viac sa mi páči tento chlapík…
Gróf Juraj IV. (György) Andrássy, otec nášho Dionýza, naňho natrafil v Presburgu (Posonium, Pozsony, Bratislava). Všimol si ho v partii tam žijúcich a tvoriacich nemeckých intelektuálov, najmä novinárov a spisovateľov, ktorým sa v roku 1843 pomaly stával aj on, Leopold Kompert. Pokračovať v čítaní →
Po stopách tajomného grófskeho páru (4)
No, nie je to až tak celkom samozrejmé, že sa dočkáte odpovede na úprimne napísanú prosbu, žiadosť, podnet či maličkú otázočku. Tí vrchní, na ktorých sme si nedali pozor, sa veruže od nás vzdialili tak ďaleko, či vysoko, že sa stáva, že pre nich ani neexistujeme. Pokračovať v čítaní →
