Po stopách tajomného grófskeho páru
Ich vnučka, malá, čiperná, taká bola vždy: plietla sa pod nohy, liezla, kde sa nemalo, občas sa stratila a potom sa znenazdajky vynorila na úplne neočakávanom mieste. Ako aj tu, pri soche grófky Františky.
Artur, jej manžel, si fotil sochu. Pokračovať v čítaní →
Po stopách tajomného grófskeho páru (5)
Čím ďalej, tým viac sa mi páči tento chlapík…
Gróf Juraj IV. (György) Andrássy, otec nášho Dionýza, naňho natrafil v Presburgu (Posonium, Pozsony, Bratislava). Všimol si ho v partii tam žijúcich a tvoriacich nemeckých intelektuálov, najmä novinárov a spisovateľov, ktorým sa v roku 1843 pomaly stával aj on, Leopold Kompert. Pokračovať v čítaní →
Po stopách tajomného grófskeho páru (4)
No, nie je to až tak celkom samozrejmé, že sa dočkáte odpovede na úprimne napísanú prosbu, žiadosť, podnet či maličkú otázočku. Tí vrchní, na ktorých sme si nedali pozor, sa veruže od nás vzdialili tak ďaleko, či vysoko, že sa stáva, že pre nich ani neexistujeme. Pokračovať v čítaní →
Po stopách tajomného grófskeho páru (3)
Aj keď to možno nemalo veľký význam v celom kontexte deja, uplynulé mesiace som neustále zaraďoval do série premietnutých fotografií i kópiu výstrižku z dobových Viedenských novín.
Lebo sa mi prosto páčila trošku čudesná, tajomná, no i pre mňa nezrozumiteľná formulácia korešpondenta, ktorý s radosťou referoval o udalosti z Döblingu, XIX. Pokračovať v čítaní →
