Zvláštnosti verejnej mienky

Nikdy v minulosti neboli v Čechách politici pod takým drobnohľadom médií a verejnej mienky ako dnes. Nikdy predtým nebola korupcia odhaľované aj v najvyšších poschodiach politiky v takej miere ako dnes. A nikdy predtým (myslím po novembri 1989) neboli politici a politika tak intenzívne nenávidená ako dnes.
Vysvetľujem si to sčasti kúzlom zlých správ pre čitateľa, poslucháča a divákov, a sčasti naladením médií masovej komunikácie na ich prezentáciu, bez ohľadu na ich pravdivosť a dopady. Nechceným dôsledkom je pandemické šírenie negatívnych emócií v časoch, ktoré, čo do všeobecnej kvality života, nemajú v našich dejinách obdobu.
Veľmi mi vadí aj fakt, že vzhľadom na súčasný vplyv verejnej mienky a charakter politických kampaní je tento trend živený tiež tými, ktorí by namiesto zakladania požiarov mali cítiť zodpovednosť za ich hasenie. Myslím tým nielen aktívnych politikov, ale aj niektorých, najmä ľavicových, intelektuálov, ktorí sa doslovne vyžívajú v roznecovaní averzií medzi takzvaným ľudom a politickými elitami a týmito elitami navzájom. No áno, je to jednoduchšie, ako prispievať k riešeniu vecných problémov osobne a konkrétne – namiesto žvatlania.
Ak mám z niečoho obavy, potom je to trend k postupnej radikalizácii vyprázdnených, ľahostajných a znudených občanov, ktorí svoje „meditácie“ nad stavom vecí verejných začínajú a končia u svojej spotreby, svojich pôžitkov a svojich očakávaní. Raz sa možno prebudia a zistia, že stoja v jednom šíku s lúzou a revú heslá. Napríklad: „Dosť bolo šetrenia!“
Medzitým sa stalo normou nemať deti, rozvádzať sa, nedržať slovo, neveriť nikomu, ničomu … a takzvane si užívať. Za občasnými verejnými zhluknutiami davov čítam: „Boh ochraňuj každého, kto mi siahne do taniera!“ Domov sa však opäť vracajú len občiankovia s plnými igelitkami. Alebo zo mňa hovorí len horkosť nadchádzajúcej staroby? Možno je celok spoločenského života práve takouto skrumážou tenzií a konfliktov, vôní a zápachov, svetla a tmy. Koniec koncov, ľudia mojej generácie pamätajú mŕtvu nehybnosť „bojov“ za socialistické zajtrajšky. A vyčítať mladým túžbu po vlastnej rebélii nie je fér.
Len už žiadne revolúcie, prosím.
Fedor Gál
Foto: Archív infoRoznava.sk
Súvisiace články: Zlu sa treba postaviť
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún