Robert Kolesár / Zmenená tvár Rožňavy

CentrumSom z tohto mesta, som Rožňavčan, chcem tu žiť a chcem, aby všetci mladí, ktorí odtiaľto odišli, sa sem raz mali prečo vrátiť.
Matne si spomínam…
Zo sedemdesiatych rokov minulého storočia si pamätám ulicu Zeleného stromu na východnej strane so súvislou uličnou zástavbou rodinných domov s komunikáciou vedľa potoka Drázus.
Pri moste bola liatinová fontána, ktorá je teraz umiestnená v severozápadnej časti námestia pred galériou. Na západnej strane si to už akosi nepamätám.
V mieste napojenia Normovej ulice na ulicu Zeleného stromu si spomínam na dvojpodlažnú starú budovu so sedlovou strechou a Normová ulica viedla medzi touto budovou a budovou, kde je „Baník“. Potom tú budovu odpálili.
V osemdesiatych rokoch už ulica Zeleného stromu na východnej strane prakticky neexistovala – bolo to zarastené zbúranisko len s jednou dvojpodlažnou budovou – budovou Osobitnej školy internátnej, ktorá sa neskôr presťahovala do zrekonštruovaných priestorov a do novej prístavby na západnej strane ulice.
Vedľa budovy osobitnej školy bola vytvorená dočasne autobusová stanica (presunutá zo Štítnickej ulice pri Slanej), ktorej dočasnosť sa predĺžila na niekoľko rokov (veď dočasné riešenia sú najtrvácnejšie).
Po presťahovaní Osobitnej školy internátnej na západnú stranu ulice, bola aj jediná dvojpodlažná budova na východnej strane ulice odpálená. Započalo sa s výstavbou novej modernej autobusovej stanice.
Autobusová stanica
Keď sa pozerám na fotky starej Rožňavy, mám niekedy pocit, že to mesto nepoznám. Zmeny sú príliš veľké. Naša generácia si zrejme toho zo starej Rožňavy asi veľa nepamätá.
Pamätáme si ale toho dosť na to, aby sme vedeli konštatovať, že tvár pôvodnej Rožňavy v období socialistickej výstavby sa zmenila natoľko, že už ju nikdy nebudeme vedieť vrátiť späť. Je to daň za rozvoj?
Vzniká tu otázka, či bolo správne zbúrať a zničiť toľko z pôvodného mesta pre potreby modernej doby. V prípade terajšej autobusovej stanice by sme prižmúrili oči a povedali so škrípaním zubov, že áno.
Áno preto, lebo je to riešenie lepšie ako železničná stanica vybudovaná mimo mesta a z hľadiska dostupnosti úplne od ruky. Aspoň jeden dopravný uzol máme umiestnený tak, že je dostupný pre väčšinu našich obyvateľov a tiež pre obyvateľov z vidieka, ktorí cestujú do mesta, či už kvôli službám alebo práci.
V neposlednom rade sú to turisti prichádzajúci do nášho regiónu. Autobusová stanica sa nachádza v súčasnosti na vyhovujúcom mieste a kapacitne postačuje požiadavkám súčasnej doby. Negatívum stanice je snáď nedostatok zelene, ktorá bola a je celkovo na ústupe pred novou výstavbou vo väčšine lokalít.
V rámci autobusovej stanici bolo v minulosti vytvorené trhovisko, ktoré slúži pre drobný predaj rozličného tovaru. Trhovisko sa nachádza na frekventovanom mieste v blízkosti centra, čo je vyhovujúce pre predajcov ale aj pre obyvateľov využívajúcich túto formu predaja.
Kauza TESCO a okolie
V novom storočí sa pri historickom centre vybudovala predajňa Tesco. Už z predchádzajúceho bolo citeľné, že likvidácia pôvodnej zástavby Rožňavy mi nebola ľahostajná. Tvár mesta bola nenávratne zmazaná a nahradená novým výrazom.
Nová budova Tesca z hľadiska svojho účelu, architektúry i umiestnenia je absolútnou fackou výzoru mesta. Pýtam sa prečo? Kvôli tomuto bolo potrebné zlikvidovať pôvodnú zástavbu? Tá už bola zlikvidovaná samozrejme skôr.
Niekoľko sto metrov od historického centra, v ochrannom pásme pamiatkovej zóny a s takmer 100% zastavanosťou pozemku je objektom, ktorý možno nazvať EKONOMICKÝ, ale nijako inak. Ekonomický samozrejme z pohľadu investora.
Konštrukcia skeletu s plechovo sendvičovým opláštením, s plochou strechou, vysokým plotom a pochybnou architektúrou bez akceptácie vplyvu terénu a lokality, s parkoviskom prakticky bez zelene sem jednoducho nepatrí.
V projekte navrhované odhlučnenie klimatizačných jednotiek ochrannými prístreškami na streche nebolo zrealizované, čo má negatívny vplyv na okolitú zástavbu.
Parkovacie plochy sú s minimom minima zelene. V najnovšej žiadosti sa uvádza, že parkovisko kapacitne nie je postačujúce. Počet parkovacích plôch sa navrhuje pri novostavbe podľa platných noriem.
Budova sa nerozširovala a jej kapacita sa nezvýšila, preto by nemala vzniknúť požiadavka na vyšší počet parkovacích plôch. Alebo v čase výstavby bol počet parkovacích plôch poddimenzovaný?
Kde budú riešené parkovacie plochy novobudovaného domu nábytku?
Územný plán
Rozvoju netreba ustupovať ani odporovať, len mal by byť trvalo udržateľný. V Rožňave to asi neplatí. Mesto má spracovaný nový územný plán, ktorý prešiel kolotočom pripomienkovania, schvaľovania a konečne je platný.
Územný plán mesta vzniká zložitým procesom zohľadňujúcim viaceré vplyvy, skutočnosti a väzby v rámci územného celku, rieši územie ako celok s prepojeniami na jednotlivé hlavné funkcie a podfunkcie lokalít tak, aby sa zachovali všetky požiadavky a potreby legislatívy i potreby obyvateľstva.
Keď si poriadne preštudujeme náš územný plán, zistíme, že sa v ňom rieši aj táto lokalita – Tesco + autobusová stanica. V grafickej časti sú vyznačené dve plochy – plocha, kde je v súčasnosti Tesco a plocha južne od budovy autobusovej stanice (približne v šírke budovy stanice).
Tieto plochy sú určené na zástavbu s tromi podlažiami a šikmou strechou s podkrovím. Regulatívy sú presne určené v územnom pláne. Zelený pás medzi príjazdom k Tescu a autobusovej stanici by mal byť využitý na oddychové účely s parkovou úpravou. Autobusové nástupištia a prístrešky ostávajú zachované.
Nie je si možné nevšimnúť, že v územnom pláne sa rieši aj zástavba na mieste terajšieho Tesca, ktoré bolo postavené len pred niekoľkými rokmi – toto nie je trvalo udržateľný rozvoj!
V súčasnosti by bolo žiaduce, aby sa tento dokument (územný plán mesta) rešpektoval a nemenil sa svojvoľne, nakoľko zmeny budú mať výrazný vplyv na funkciu a charakter územia.
Výskum – vplyvy na krajinu
Posledné výskumy ukázali, že na globálne otepľovanie nemá vplyv len vypúšťanie skleníkových plynov, zvýšená doprava atď. ale aj lokálne zásahy do životného prostredia. Preukázalo sa, že lokálne veľmi intenzívne búrky aj na našom území sú spôsobované súčasnými i minulými vplyvmi do životného prostredia na vidieku i v mestách.
Na území Slovenska (samozrejme to platí aj celosvetovo) sa lokálne vyskytujú miesta s výrazne vyššími teplotami a výrazne nižšími teplotami v tom istom čase. Miesta s vyššou teplotou sú predovšetkým mestá, sídla a polia s poľnohospodárskymi plodinami.
V mestách je to spôsobené budovaním komunikácií a parkovísk s veľkým podielom spevnených plôch (betón, asfalt) a zvýšením plochy, ktorá sa ohrieva vplyvom pôsobenia slnečného žiarenia. Zoberme si bytový dom s ôsmimi podlažiami, ktorého zastavaná plocha je 400 m2.
Keby tam nebol, vplyvom slnka by sa ohrievala plocha 400 m2. Keďže tam je, ohrieva sa plocha 400 m2 (strecha), západná a východná fasáda s plochou cca 2×900 m2 a južná fasáda s plochou 250 m2. Ohrievaná plocha sa nám zväčšila šesťnásobne.
Táto plocha sa ohrieva a teplo vyžaruje spätne do okolia. Teplota sa tým zvyšuje a hlavne v nočných hodinách sa mesto „nedokáže ochladiť“. Ďalším problémom miest sú spevnené plochy s betónovým a asfaltovým povrchom, ktorých povrchová teplota stúpa cez 60 až 80 stupňov.
Tieto povrchy rovnako „vykurujú mesto“. Polia s poľnohospodárskymi plodinami hlavne v čase pred výsadbou a po zožatí sa rovnako enormne ohrievajú vplyvom pôsobenia slnečného žiarenia. Miesta s nižšou teplotou sú lúky s trávnatými porastmi a predovšetkým lesy.
Z výrazne teplejších plôch a lokalít stúpa horúci vzduch do vyšších častí atmosféry, kde sa vzdušnými prúdmi presúva a v mieste, kde narazí na chladnejší vzduch nad pohoriami, dochádza k tvorbe intenzívnych búrok, ktoré sa vypršia na malom území, čo spôsobuje záplavy. Devastáciu lesov na tomto mieste nebudem rozoberať.
Potrebné je tu tiež spomenúť narušený cyklus vody v prírode spôsobený opäť len človekom. V druhej polovici minulého storočia v snahe zúrodniť každý kúsok pôdy dochádzalo k intenzívnemu odvodňovaniu veľkých území. Voda sa melioračnými úpravami odviedla z územia do potokov a riek.
Nížinné oblasti Slovenska sa začali premieňať na step, ktorá z dlhodobého hľadiska má tendenciu sa vysušovať. Výskumom bolo tiež preukázané, že mierne navlhnutá pôda dokáže absorbovať väčšie množstvo dažďovej vody ako pôda úplne suchá.
Potoky a rieky sme narovnali, brehy spevnili. Vplyv tokov na podzemné vody bol týmto eliminovaný. Vodu v súčasnosti odvádzame veľmi rýchlo z územia preč bez akejkoľvek možnosti akumulácie na území – v Rožňave sa stačí pozrieť do betónového koryta potoka Drázus a na výpusty dažďovej kanalizácie.
Nové trendy
Prečo tu boli spomenuté výsledky výskumu a vplyvy na životné prostredie? Lebo životné prostredie nie je naše, máme ho len požičané od našich potomkov. Naším najbližším životným prostredím je mesto Rožňava.
Nové trendy vo výstavbe výrazným spôsobom preferujú minimalizáciu negatívnych vplyvom na životné prostredie. Jednak je to snaha minimalizovať energetickú náročnosť samotného objektu, ktoré sa už u nás aj praktizuje. Menej sa však praktizuje minimalizácia záberu zelene a akumulácia vody v danej lokalite.
Minimalizáciu záberu zelene je potrebné riešiť obmedzením maximálnej zastavanosti stavebného pozemku, napríklad na 50% budovy a spevnené plochy a 50% zelene. Akumulácia vody sa tiež dá riešiť pomerne jednoducho a to realizáciou zelených (vegetačných) striech s trávou, prípadne s menšími drevinami a zachytávaním dažďovej vody pri budove (napr. zavedením dažďových vôd do vsakovacích jám, alebo akumulačných nádrží).
Vo vsakovacích jamách sa zabezpečí spomalenie odvodu vody a to do podzemných vôd a nie povrchovo. Z akumulačných nádrží vieme čerpať vodu v čase sucha, prípade využívať vodu na zavlažovanie alebo splachovanie WC. Vegetačné strechy nemalou mierou zamedzujú aj lokálnemu prehrievaniu ovzdušia, čo bolo preukázané viacerými výskumami.
Parkovacie plochy je potrebné riešiť v podzemí budov, čím sa opäť minimalizuje záber zelene. Túto plochu vieme využiť potom na parkové úpravy a vytvoriť tak oddychové zóny.
Ako ďalej
Výstavba predajní obchodných centier sa vo viacerých mestách realizuje v prímestských častiach v blízkosti obytných zón. Takéto umiestnenie, pokiaľ je v súlade s územným plánom, je vhodné. Pokiaľ má mesto platný plán, pri výstavbe je potrebné jeho rešpektovanie a všetky kroky dôsledne zvážiť.
V prípade rožňavskej autobusovej stanice je potrebné pri novej výstavbe akceptovať regulatívy územného plánu. Lokalizáciu výstavby orientovať na riešené plochy. Potrebné je zachovanie funkčnosti autobusovej stanice Eurobusu vo vyhovujúcej kapacite.
V neposlednom rade netreba zabudnúť na funkčné trhovisko, ktorého úpravu, premiestnenie alebo hocičo iné nikto nenavrhol. Pri výstavbe presadiť nové trendy v ochrane životného prostredia a budovu riešiť architektonicky tak, aby návštevník mesta nebol zhrozený hneď pri vystúpení z autobusu.
Naše kroky a rozhodnutia budú hodnotiť naši potomkovia tak, ako hodnotíme my činy našich predkov. Mnohé z nich z hľadiska zmeny tváre Rožňavy v minulosti nemožno hodnotiť pozitívne.
Spomínam si na mesto Rovaniemi v Laponsku na severe Fínska v blízkosti polárneho kruhu, kde som strávil niekoľko dní. Mesto Rovaniemi bolo obsadené počas druhej svetovej vojny nemeckými vojskami. Nemci na konci vojny, keď ustupovali, likvidovali všetko.
Došlo ku kompletnému vypáleniu mesta – mesto bolo zrovnané so zemou. Zachránili sa len tri domy, ktoré sú v súčasnosti chránené ako pamiatka týchto udalostí a reprezentant pôvodnej zástavby. Mesto sa po vojne vybudovalo úplne nanovo a v modernom štýle. Museli ho vybudovať, keď tam chceli naďalej žiť a keď im ich mesto zničil nepriateľ.
Naše mesto po vojne nebolo až takto zničené, ale zámena pôvodnej historickej zástavby sa udiala pod taktovkou bývalého režimu a je nenávratne preč tak, ako pôvodné Rovaniemi. Rovaniemi ako také je moderné mesto, do ktorého kvôli historickým pamiatkam alebo architektonickým skvostom určite nepôjdete. Turistov však majú napriek tomu dosť. Pri Rovaniemi je oficiálne celosvetové sídlo Santa Clausa (po fínsky Joulupukki).
Bol by som rád, keby naši potomkovia nehodnotili naše diela a činy negatívne. Bolo by dobré, keby sme to, čo nám ešte ostalo zachovali a starali sa o to. Výstavbu realizujme tak, aby sme vytvorili niečo cenné, možno niečo iné ako majú inde a možno aby to prilákalo viac turistov do nášho regiónu.
Aby sa nám nestalo, že v Rožňave budeme mať zakonzervovanú strážnu vežu na námestí, katedrálu a ešte nejakú pôvodnú budovu a budeme musieť lákať turistov na akéhosi „Santa Clausa“.

Ing. Robert Kolesár, PhD.

 

Redakcia portálu Inforoznava.sk poskytuje priestor na vyjadrenie názoru každému, kto o to prejaví záujem a dokáže svoje myšlienky slušným spôsobom ponúknuť na čítanie aj diskusiu pre iných. Môžete ich posielať na našu emailovú adresu redakcia@inforoznava.sk , alebo prostredníctvom rubriky ODKAZY PRE REDAKCIU    

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Slovensko potrebuje parlament regiónov