Potulky tu i tam

Ani raz som ešte nemal ani malé nutkanie, aby som si overil, či je to ozaj tak.

Dôsledkom tohto ležérneho prístupu som ani nemohol vidieť písomný dôkaz toho, či sa vec ozaj stala tak, ako sa o tom u nás hovorí: že vraj gróf Gejza Andrássy raz dávno – pradávno, keď sa podobne ako veľakrát inokedy po svete túlal, na jednej svetovej výstave sa mu zapáčila olejomaľba obrovských rozmerov, a on, hodný dobrého mena zberateľa, ju kúpil.

A potom, že ju daroval môjmu mestečku.

Však asi na tom niečo bude, lebo existujú fotografie, na ktorých ich autor zachytil dav (a na pódiu stojaceho miestneho fotografa) miestnych nadšencov kultúry (a čoho iného?), ako pekne vyobliekaní sedia slušne vo veľkej sále radnice Rožňavy, čakajúc na odchod ľudí pred nimi.

A zároveň na začiatok predstavenia, ktorého sa dlhú dobu nevedeli dočkať.

Ten fotograf, ktorý len predlžoval ich napäté očakávanie, zachytil nielen ľudí, sediacich v radoch tesne pri sebe, ale aj za nimi v pozadí visiaci obrovský obraz – pravdepodobne olejomaľbu.

Sme schopní presne identifikovať dve osoby: veľkého vodcu Hunov, Attilu, ktorému ležala pri nohách polovica sveta, a jeho ženu Ildikó, ktorá mu dala vypiť veľkú čašu s nápojom, do ktorého predtým nasypala smrť prinášajúci jed.

Keď sa lepšie pozrieme na tú dobovú fotografiu interiéru, vyčleneného na všakovaké slávnosti, s cieľom zistiť, čo je na tom obraze nezvyklých rozmerov, hneď zistíme, že je to vierohodne namaľovaná legendárna smrť Attilu.

A tak sa jej podarilo to, čo mnohým bojovníkom naprieč Áziou a Európou nie.

Autor udivujúcej olejomaľby, Ferenc Paczka, ako je to priznané v pravom dolnom rohu obrazu, pracoval na svojom diele v roku 1884 v Ríme.

Predpokladám, že sa onoho času v tých končinách túlal aj tajuplný grófsky pár. Veď ich očaril pohľad na toho druhého aj ťažko opísateľné kúzlo Talianska.

Či ich niečo pritiahlo aj k maďarskému maliarovi, pracujúceho v tom čase vo Večnom meste, o tom sa Františka vo svojom denníku nezmieňuje.

Ak aj áno, gróf Dionýz vtedy zrejme nemohol ani tušiť, že obraz rozmerov 336 x 242 cm s 30 cm pozláteným rámom o pomyselnej smrti slávneho Attilu, bude raz visieť nie v mestečku, ktorému bol darovaný, ale v jeho obrazárni.

Tú si dal postaviť v dedinke pod hradom o takmer päťdesiat rokov po jeho namaľovaní.

I prišli časy, kedy krásnu budovu a v nej na stene zavesený úžasný obraz prikrýva fólia. Pravdepodobne požičaná od známych miestnych kvetinárov.

A všetci, čo žasnúť by mali na tým obrazom, radšej žeriav na hrade obdivujú.

Ferenc Ambrus

Foto: Autor