Zrod jarmokov na Slovensku súvisí so vznikom Uhorského kráľovstva

História jarmokov na Slovensku je rovnako stará ako história Uhorského kráľovstva. Historička a etnologička Katarína Nádaská pripomína, že nariadenia, ktorým vznikla tradícia jarmočných trhov, vydal už prvý uhorský kráľ Štefan I.
„V tomto nariadení kráľ požaduje, aby si vždy desať dedín postavilo kostol, kde by sa ľudia z okolia schádzali na bohoslužby a súčasne priestranstvo okolo kostola využívali na výmenu produktov a tovarov,“ vysvetlila Nádaská. Ako dodala, na týchto miestach postupne vznikali trhového osady a neskôr aj mestá.
Právo konať trh bolo jednou z najstarších výsad stredovekých miest. Spolu s právom skladu patrilo medzi prvé, ktoré dostávali kráľovské mestá. „Panovníci si dobre uvedomovali, že právo konať trhy v konečnom dôsledku bude viesť k naplneniu mestskej a teda aj kráľovskej pokladnice,“ odôvodnila Nádaská. Ako dodala, v neskoršom období udeľovali právo trhu aj zemepáni svojim mestám.
Trhy boli významným oživením spoločenského života, schádzali sa na nich ľudia zblízka i zďaleka. Okrem výročných trhov, ktoré napríklad v prípade Prešporku trvali v 15. storočí takmer mesiac, sa v mestách konali aj pravidelné týždenné trhy. Zvyčajne vždy v utorok a v sobotu sa na nich predávala zelenina, korenie, mäso, ryby, ale aj remeselné výrobky.

Na to, aby bol na trhoch poriadok, dozeral trhový richtár, ktorý bol zamestnancom mesta. Zvyčajne bol aj sudcom v prípade sporov medzi trhovníkmi. „Trhový richtár dozeral aj na používanie miestnych mier a váh, keďže povinnosť jednotne používať bratislavské miery bola v Uhorsku zavedená až v roku 1808,“ uviedla Nádaská.
Na žiadnom jarmoku podľa jej slov nesmeli chýbať predajcovia súkna, modrotlače, čižmári, hrebenári, klobučníci, krpčiari, výrobcovia pušného prachu, šafraníci a zvláštne postavenie mali medovnikári. Okrem toho, že sa na trhoch dalo výhodne predať i kúpiť, trhy navštevovali aj kaukliari, žongléri a komedianti, ako aj speváci a zabávači.

Nádaská poukázala tiež na to, že trhy zrodili aj tzv. jarmočnú pieseň, ktorá mohla mať lyrický, ale i epický charakter a oboznamovala o historických udalostiach, ale i o katastrofách, živelných pohromách, hrôzostrašných príbehoch a vraždách.
„Keďže v 17. – 18. storočí ešte nevychádzali pravidelné noviny, rôzne správy či chýry o dianí sa ľudia dozvedali práve na jarmokoch a prostredníctvom týchto jarmočných piesní,“ priblížila.
V 19. storočí sa jarmočné piesne už začali objavovať aj vo forme tlačí. „Vyrábali ich v tlačiarňach v Púchove, Levoči, Trnave, Banskej Štiavnici a azda najvychýrenejšia bola Škarniclova tlačiareň v Skalici,“ priblížila historička a etnologička Katarína Nádaská.
Zdroj: TASR Foto & Video: infoRoznava.sk / Erik Suchý
On-line pohľad na Námestie baníkov v Rožňave – kliknite sem
Súvisiace články – Burdiga: Bude to živé, noblesné, originálne a nezabudnuteľné
Slávnostný sprievod na úvod Rožňavského jarmoku 2015

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky: August