„Považujem ho za úbohý, trápny, vulgárny, prázdny a smiešny“ – píše na svojom blogu na Sme.sk Michal Iliaš.
Chápem, že teenageri, rozumej puberťáci, si niekde potrebujú vyventilovať hormóny, ktoré v nich vrchovato špliechajú a ešte nemajú dosť možností alebo skúseností vybiť si ich na kvalitnom sexe tak ako dospelí.
Mládenci, ktorí si trúfalo horia MCs, majú úbohé až tragické rýmovacie schopnosti, dokážu zrýmovať jedine tak neurčitok (milovať – pracovať – chovať – mať) alebo prídavné meno rovnakého rodu (milovaný – vychovaný – uznávaný).
Pravdupovediac, pod metaforou si slovenskí hipohoperi predstavujú nezrozumiteľné splietanie, ktorému ani sám autor nerozumie, o čo mu vlastne išlo.
Slovenský hiphop je o napádaní konkurenčných MCs alebo crew, o arogancii a vyzdvihovaní vlastného úspechu, ktorý dokáže rozoznať jedine autor a pár jeho kamošov zo susedných vchodov, o hromadení nadávok a vulgarizmov.
Najlepší je ten, kto vtesná čo najviac a čo najtvrdších nadávok na čo najmenšie miesto.
Jednoducho zúfalá absencia kreativity a nekonečné omieľanie tých istých tém. Puberťákom na virtuálnu rebéliu postačuje, dospelému je na smiech.
No a ako sa hovorí, stádo vedie najväčší baran. Sám hiphopový prorok Patrik Vrbovský alias Rytmus je peknou ukážkou celého pokrycetva a úbohosti slovenského hiphopu.
Celý článok si môžete prečítať kliknutím na tento link:
Rytmus aj celý slovenský hiphop je na smiech
Ilustračné foto: Images.Google.com
Recesia na slovenský hip-hop v podaní Horkýže Slíže:
S. O. S. paródia na Kontrafakt
