Od momentu, keď som si pozrela diskusiu na stránke mesta, mi vŕta hlavou jedna vec. Neviem, či sa mám k nej vyjadriť alebo nie, či nerypnem do niečoho príliš citlivého, ale ak tak neurobím, bude ma to štvať ešte dobrých pár dní. Jedna diskutujúca sa rozčúlila nad tým, že pomenovanie v maďarčine -Vitéz kert, nemá adekvátny preklad v slovenčine.
Ak to správne chápem ja, tak toto pomenovanie nie je oficiálnym názvom a používajú ho najmä starší obyvatelia mesta, ktorí ho aktívne používali kedysi – dosť dávno, no a ešte hádam historici. Samozrejme, všetky oficiálne názvy ulíc, námestí, alejí a ktovie čoho ešte, čo tu v meste máme, majú v prvom rade slovenský názov a za ním nasleduje jeho maďarský ekvivalent.
Preto ma tento prístup danej pani dosť prekvapil a musím sa priznať, trošku aj vytočil. Citujem: „Keď už chcete ponechať pomenovanie (mimochodom bývam tu pár rôčkov a nikdy som sa s ním nestretla a ani veľa mojich známych, rodených Rožňavčanov nie) v maďarskom jazyku, prečo nie je v slovenskom: Vítezova záhrada? Mňa ako občianku slovenského štátu to vôbec neteší…“
Mojou odpoveďou bolo, že to predsa nie je oficiálny názov a je smutné, ak sa obyvatelia zaoberajú takýmito problémami, keď ich tu v Rožňave máme neúrekom a iných, závažných. Už som niekde písala a teraz to opäť trošku rozviniem, svoju teóriu o šovinizme. Keď niekto tvrdí, že mu prekáža, ak sú názvy aj v inom jazyku (najmä v maďarskom), keď mi niekto povie, že ho rozčúli, ak ho v obchode oslovia najprv po maďarsky, ale zároveň dodá, že on nie je šovinista, musím sa ovládať, aby som mu neodvrkla, že mu NEVERÍM! Často mi to pripomína vyhlásenia typu – ja nie som rasista, ale…
Odpoveď tejto pani bola takáto: „Je mi jasné, že vám to vadí, ked žijete v Maďarsku. Ja som Slovenka a chcem rozumieť tomu, čo sa tu píše, hovorí. Je to odomňa ozdaj drzosť? Že sa dožadujem toho, aby som v štáte, kde je jazykom slovenčina, chcela rozumieť výrazom a názvom?“
Nechápem, odkiaľ milá pani diskutujúca zobrala, že žijem v Maďarsku. V Rožňave som sa narodila, žijem tu od svojich šiestich rokov a nemám v pláne odtiaľto odísť, pretože toto mesto mám rada. A ani keby som žila v Maďarsku, tak by mi niečo také neprekážalo, prečo by malo? Vôbec jej neberiem to, že je Slovenka a je fajn, ak sa zaujíma o mesto, jeho názvy, históriu i súčasnosť. To skutočne nie je drzosť. Verte mi, to nie je to, čo ma na jej príspevku „zaujalo“. Ide skôr o ten tón, ktorým svoju otázku podala. Bolo v ňom cítiť čosi, čo je veľmi nebezpečné, čosi, čo je u obyvateľov Rožňavy nie veľmi časté a čoho sa ja osobne bojím.
A ešte mi v súvislosti s touto „kauzou“ napadla jedna vec. Mnoho Slovákov sa snaží byť natoľko Slovákmi, že nemajú snahu ani záujem o iné jazyky. Je potom smutné, keď sem prídu turisti a tí neboráci, takto hrdí Slováci (resp. Maďari, aj tých je dosť a je to iný ekvivalent toho istého problému) sa nedokážu dohovoriť v žiadnom svetovom jazyku. Nedokážu pípnuť ani po anglicky, ani po nemecky, ani… A potom sa čudujeme, keď nám sem nik nechodí.
A čo som týmto vlastne chcela povedať?
To staré známe otrepané „Koľko jazykov vieš…“ tu platí x-násobne. Určite jednou vrstvou tohto výroku je i to, že sa človek dokáže inak vcítiť do problému, že sa na túto záležitosť dokáže pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Určite z menej extrémistického uhla pohľadu.
Tímea Bagačková Zollerová
Ilustračné foto: Archív Inforoznava.sk
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
