Radosť z bádania a objavov

Po stopách tajomného grófskeho páru

Je to jedna – ak nie najznámejšia legenda môjho mesta. Historka o obyčajnej žene, ktorú si vzal za manželku gróf, majetný človek zo vznešeného rodu s menom známym po celej krajine. Príbeh veľkej lásky speváčky (?), herečky (?) a milovníka, mecéna umenia, šikovného grafika.

Vyrastal som na mieste, kde vraj každý pozná ich príbeh.Vravievalo sa, že je ako z románu. Len k tomu som sa nikde nedopracoval, nikde som ho nenašiel. Asi ešte ani nie je, ale prečo by nemal byť?

Keď už tak, povedal som si, nech už je tá bájka aj na papieri, do rúk sa dá vziať, čítať, ak už je to ozaj tak, že v nej je skrytá veľká ľudskosť a láska. Hodnoty, ktoré  nám veru mnohokrát tak chýbajú v súčastnosti.

A pustil som sa do toho! Napíšem ten román, ktorý sa spomína pri opisovaní legendy – lásky Francisky (Františka, Fanny…) a Dénesa (Dionýz, Dyonysius…). Dámy otca, hudobníka Franza Hablawetza z Viedne, a pána, syna Franzisky.

Ej, aká to náhoda! Veď aj jeho matka – z urodzeného rodu, samozrejme – sa tak volala, ako jeho milá! Žeby číra náhoda? Kto ho vie… Dionýzová matka, Franziska Königsegg z Aulendorfu, bola až z provincie Würtenberg. Až tam si pre ňu zašiel vznešený pán gróf z Gemera, György (Juraj) IV. Andrássy.

Majiteľ baní, železiarní, lúk a lesov, kaštielov. Človek činný i vo veciach verejných a otvorený pre všetko nové, prospešné. Ani do Anglicka neváhal zájsť a odkukať čo-to u železiarov a zaviesť novoty, aby sa mu potom v jeho podniku v Drnave čo najviac darilo.

Všetok svoj majetok, ktorý mu zanechali jeho predkovia, gazdujúci na Gemeri od konca 16. storočia a ktorý on zveľaďoval, chcel zanechať práve  Dionýzovi, svojmu prvorodenému synovi.

V tom chlapcovi, vyrastajúcom v dedinskom prostredí Krásnohorskej Dlhej Lúky, ale vrelo niečo celkom iné, ako si jeho otec, dobrý hospodár, myslel. Či to bolo od prírody, alebo k tomu malou, či väčšou mierou v rodnej dedinke prispel i jeho vychovávateľ, ťažko odhadnúť.

Otec ho poslal do vychýrených škôl, ešte stále si mysliac, že ak sa vráti jeho Dionýz, preberie všetko to bohatstvo, ktoré naňho na Gemeri a na Zemplíne čaká a bude sa oň starať. Nestalo sa tak.

Mladý gróf, ktorý v tých rokoch svojho života veľa kreslil, maľoval, sa po štúdiách v Bonne vrátil, ale nie na niektoré z ich vidieckych sídiel, ale do centra diania ich vtedajšieho sveta, do Viedne.

Zlákal ho tam svet bohémov, umelcov, rozbiehajúca sa veľká éra Rakúsko-Uhorskej monarchie. Možnosti na pestrý a zážitky bohatý život. A spoznáva tam dámu svojho srdca. Všetko ako stvorené pre román. Povzbudzujúce k práci, k písaniu.

Sprvoti som si myslel, že asi vytvorím niečo pekné v rámci toho, čo som po dlhé roky počul o Andrássyovcoch a i sám veľakrát o nich rozprával domácim a zahraničným návštevníkom Rožňavy, kaštieľa v Betliari, či hradu Krásna Hôrka. Lenže veľmi rýchlo som sa priklonil k tomu, že to bez bádania, vážneho stopovania v živote Františky a Dionýza nepôjde.

Trošku ma aj hnevalo, keď som zo strany tých, ktorý boli na to po desiatky rokov určení – múzejníci a historici – som počul slová, že o nich vieme málo. No, kašlať na to, prebehlo mi mysľou! Veď možno jedna z  najkrajších vecí v tom je tá, že môžem byť prvý, ktorý sa vážne pustí do skúmania, kto vlastne bol Dionýz z rodu Andrássy?

A ešte väčšia záhada: kto bola Františka, ktorej socha postavená s prispením z verejných zbierok je dnes spolu so strážnou vežou symbolom môjho mesta, Rožňavy? A kto boli ľudia okolo nich? Tí, čo im pomáhali a tí, ktorým pomáhali oni? Veď Dionýz a Františka sa preslávili najmä svojou dobročinnosťou, ktorú máme zdokladovanú. 

Čím ďalej, tým viac ma to chytilo. O výsledkoch môjho, už druhý rok trvajúceho bádania, budem hovoriť a písať. Najmä preto, aby sme sa dostali bližšie k málo známemu svetu dvoch ľudí s veľkým srdcom. V mojom pripravovanom románe sa bude stretávať i striedať skutočnosť s fikciou.

Vo svojej téme som uplynulý rok i prednášal, robím to aj v súčasnosti. Prezentujem slovom a obrazom nové, veľakrát veľmi prekvapujúce výsledky mojej práce. Chcem ich spracovať vo viacerých žánroch, ale i tom viac v nasledujúcich častiach môjho opisu zaujímavej a mnohokrát vzrušujúcej práci si budete môcť prečítať práve tu, v magazíne Inforožňava.

Foto: Autor

Ferenc Ambrus

O autorovi Ferenc Ambrus

Autor je bývalý pedagóg, venuje sa maďarskej kultúre, svoje autorské texty publikuje v maďarských a slovenských médiách.

Zobraziť všetky príspevky od Ferenc Ambrus →

× Odporúčané

Mzdy v inzerátoch zafungovali