Potrebuje Slovensko mimovládky?

Bez nich by nešlo o zdravý štát, hovorí riaditeľka Karpatskej nadácie

Riaditeľka neziskovej organizácie Karpatská nadácia Laura Dittel hovorí, že prejavovať súcit, pomáhať, byť aktívny začína byť moderným trendom. Dodáva, že každý človek si môže vybrať, či bude činný na konšpiračnej scéne a spochybňovať či ohovárať, alebo bude aktívny v niektorej iniciatíve, ku ktorej sa pridá, prípadne ju sám založí. 

Načo nám je tretí sektor? Otázka, na ktorú by sme odpoveď dostali v momente, keď by tretí sektor prestal existovať. Predstava, že by sme prišli o služby v domoch opatrovateľských služieb, o hospice alebo o občianske združenia, ktoré sa venujú voľnému času detí, je len ťažko akceptovateľná. A aj napriek spochybňovaniu opodstatnenosti sú aktivity tretieho sektora každodennou súčasťou obyvateľov Slovenska.

O tom, ako je to u nás s tretím sektorom, sme sa porozprávali s Laurou Dittel, riaditeľkou Karpatskej nadácie, ktorá riadi túto organizáciu od roku 1995. Tretí sektor v demokratickej spoločnosti posúva a v mnohých ohľadoch vykonáva činnosti, ktoré nie sú poslaním štátneho sektora, a ani súkromný o ne väčšinou nejaví záujem.

Z pohľadu Laury Dittel je potrebné, aby fungovanie štátu bolo postavené na „stoličke s troma nohami“. Stolička na dvoch nohách nefunguje, na štyroch by už mohla byť neefektívna. „Tieto sektory – štátny, súkromný a tretí – by sa mali v demokratickej spoločnosti vhodne dopĺňať. A model je ideálny vtedy, ak štát plní svoje funkcie, samospráva vykonáva svoje úlohy, pre firmy je vytvorené dobré podnikateľské prostredie a rovnako by to bolo v prípade tretieho sektora,“ vysvetľuje Dittel.

Ľudia chcú na dôležité pozície aktivistov

Medzi časté výhrady oponentov tretieho sektora je vstupovanie do tém, za ktoré nenesie tretí sektor priamu zodpovednosť. Tento argument považuje Dittel za legitímny a uvedomuje si, že právnu zodpovednosť za veci verejné, za procesy v krajine či za distribúciu finančných prostriedkov nesú občanmi volení politici.

Zároveň však dodáva: „Tretí sektor väčšinou prináša veľmi kvalifikovanú oponentúru, alternatívu i pilotné riešenia. Má priestor na to, aby predložený návrh aj otestoval, a ak je výsledok pozitívny, môže situáciu v spoločnosti meniť k lepšiemu.“

V tejto oblasti je štát menej flexibilný a často nezareaguje na vzniknutú situáciu adekvátne. Príkladom môžu byť alternatívne spôsoby vzdelávania, inovácie v oblasti zdravotníctva či sociálnej práce, práca s ľuďmi so závislosťami, práca s menšinami, oblasť kultúry a podobne. Ani tretí sektor však nedokáže vyriešiť všetko a na mnohé problémy nemá liek.

Základom úspešného štátu by mali byť podľa Dittel „zdravé všetky tri nohy“. To však predpokladá nielen funkčné mechanizmy zo strany štátu, fungujúcu a úspešnú ekonomiku, ale i transparentne fungujúci tretí sektor. Práve bez tej tretej nohy by spoločnosť nebola zdravá, nestála by stabilne a nemala by nastavené kritické zrkadlo.

V poslednom období chce verejnosť vidieť predstaviteľov aktívnej občianskej angažovanosti na dôležitých pozíciách pri správe veci verejných. Je to nepochybne signál, že aj v tejto oblasti sa mení nastavenie ľudí, ktorí dávajú viac priestor osobnostiam s otvorenou mysľou a jasnými hodnotami. Ich hlavným poslaním je transparentnosť, slušnosť, spravodlivé zaobchádzanie a dôvera.

Hoaxy a konšpirácie brzdia prácu i snahy

Transparentnosť je kľúčovým predpokladom pre fungovanie tretieho sektora, aj napriek tomu, že mnohí ľudia jeho financovanie spochybňujú. „V Karpatskej nadácii si spochybnenie našej činnosti nemôžeme dovoliť. Ani to tak nechceme, naopak, chceme ukazovať, ako to treba robiť transparentne,“ zdôrazňuje Dittel. V nadácii je prísne nastavená vnútorná kontrola, ktorú dopĺňa i kontrola zo strany štátu.

Laura Dittel hovorí, že na Slovensku sa úspešne vytvorila komunita ľudí, ktorá má záujem o tretí sektor. Foto: Tomáš Halász/archív DofE

Verejnosť pomaly začína prijímať skutočnosť, že donori a podporovatelia tretieho sektora to môžu robiť nezištne. „V zahraničí som si uvedomila, že dobrovoľníctvo je v rozvinutej demokracii a v podmienkach zdravého hospodárstva absolútne na každom kroku. U nás je to nový koncept, ale v cudzine je to absolútne bežná súčasť života každého človeka. Aj filantropia je prirodzená súčasť takejto krajiny,“ dodáva Dittel.

Spočiatku nedôverčivá verejnosť si postupne uvedomuje, že za aktivitou stoja angažovaní občania, ktorí realizujú svoje občianske práva častejšie ako len raz za štyri roky pri voľbách. Robia to dobrovoľne, nezištne a ich hlavným cieľom je meniť a zlepšovať veci okolo seba. V tomto ohľade je však pred neziskovými organizáciami ešte dlhá cesta a dementovanie hoaxov a konšpirácií oberá tretí sektor o čas a energiu.

Zbytočne vyhodené peniaze?

V úvode článku je naznačená situácia, v ktorej by činnosť inštitúcií a organizácií, venujúcim sa najslabším a najnúdznejším, padla na „krk štátu“. „Bola by to obrovská tragédia a až tam by sa ukázalo, čo všetko ten tretí sektor vlastne robí a akú funkciu plní,“ hovorí Dittel.

Napríklad v Košickom samosprávnom kraji podľa aktuálneho registra realizuje svoju činnosť spolu 20 denných stacionárov. Z tohto počtu sú štyria verejní poskytovatelia, zvyšok tvoria práve neverejní. V rámci starostlivosti o seniorov vykonáva v spomínanom kraji aktivity 39 poskytovateľov, z ktorých je aktuálne deväť verejných.

„Dobrý štát svoj tretí sektor hýčka a stará sa o jeho stabilitu a udržateľnosť. Vo fungujúcej demokracii a ekonomike by mali byť nastavené stabilné mechanizmy, ktoré sú k dispozícii na podporu organizácií najmä v oblastiach, kde suplujú štát. Moderná a zdravá demokracia by si takýmto spôsobom hýčkala aj tzv. think-tanky, mimovládne organizácie či organizácie, ktoré ju kritizujú, pretože zdravá kritika má vždy potenciál posunúť k lepšiemu,“ konštatuje riaditeľka Karpatskej nadácie.

Aj mimovládkam odchádzajú talenty

Tretí sektor nie sú len dobrovoľníci, aj keď ich zásluhou tretí sektor všade vo svete napreduje. Pre koncepčnú a strategickú prácu to však nepostačuje a zaplatenie kvalitných ľudí je slabým miestom mimovládneho sektora, ktorý je dlhodobo podfinancovaný. Dary, výnosy, projektové peniaze, asignované dane, členské príspevky, to všetko sú zdroje, ktoré nie sú ničím zaručené, a tak akékoľvek plánovanie dopredu je veľmi obtiažne.

„Veľa ľudí začínalo v treťom sektore s veľkým entuziazmom, obrovským množstvom energie a chuťou meniť veci. Ale keď zažijete v živote zmeny, napríklad založenie rodiny, preskupia sa vám priority. Musíte zabezpečiť, aby mala vaša rodina dôstojný život, a preto sa musíte rozhodnúť, čo budete robiť,“ vysvetľuje Laura Dittel.

Mnohé organizácie tretieho sektora fungujú podobne ako tie biznisové, čo znamená projektovo, ale zďaleka nie sú schopné zabezpečiť rovnaké finančné ohodnotenie svojich ľudí. Preto talenty odchádzajú. Zlepšenie legislatívneho prostredia by tak určite prispelo k finančnej stabilite a k väčším príjmom pre sektor. Pravidelnosť a garancia aspoň základných príjmov by umožnila venovať sa aj dlhodobým projektom a aktivitám.

Mimovládky sa/nás nikam (ne)posúvajú

S finančnou pomocou v 90. rokoch prichádzali na Slovensko aj konzultanti mimovládnych organizácií, najmä z USA, ktorí prinášali so sebou know-how. „Odvtedy sa Slovensko posunulo vpred a aktuálne máme fungujúcu, profesionálnu treťosektorovú komunitu. Tá má skvelých lídrov a prináša do spoločnosti úplne inú kvalitu života. Nevšimnúť si túto skutočnosť by bola naozaj chyba,“ konštatuje Dittel.

Napriek tomu, že legislatíva nie je úplne dobrá a financovanie tretieho sektora je zlé, tak tento sektor dokázal prežiť obrovské zemetrasenia a neistoty. Väčšina obyvateľov v ostatných rokoch vníma aktivity, ktoré pozitívne menia naše okolie a komunity. Ľudia sa zapájajú a aktívne participujú na príprave a realizácii projektov ako je napríklad Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska, podporujú sieť úspešne fungujúcich útulkov v rámci kampane Sloboda zvierat. Rovnako sa veľké množstvo obyvateľov zmobilizovalo pri iniciatíve My sme les a úspešný je aj projekt Nová Cvernovka. Mimovládky sa posunuli a posúvajú a za ostatné štvrťstoročie sa im podarilo urobiť množstvo práce.

Rozvoj a rast

Veľkým pozitívom aktivít tretieho sektora je priestor pre rozvoj a rast. Motiváciou ľudí pre prácu v treťom sektore je i určitý stupeň voľnosti a priestor pre kreativitu. To štátne inštitúcie bežne neponúkajú a aj v biznis sfére veľmi záleží na orientácii spoločnosti. Mnohé organizácie tretieho sektora ponúkajú ľuďom možnosť testovať, skúšať, prinášať nové myšlienky a tie následne prenášať do bežného života.

„Veľmi sa teším z toho, že mnohí dnešní mladí ľudia, dvadsiatnici, tridsiatnici, sú takto nastavení. Prichádzajú k nám a ponúkajú svoju dobrovoľnícku pomoc pri aktivitách, ktoré robíme, alebo ktoré podporujeme. Takže, nie je to také zlé,“ optimisticky dodáva Dittel.

Väčšina ľudí pôsobiacich v treťom sektore považuje pomáhanie za poslanie. A pomáhať nemusí znamenať len vydávanie teplej polievky bezdomovcom, ale i nezištne poskytnúť pomoc a venovať kus samého seba do riešenia nejakého problému, alebo prispieť do rozvoja témy, ktorá trápi spoločnosť či konkrétnu komunitu. „Preto si veľmi vážime aj pomoc expertov, či už ide o právnikov, ekonómov alebo ľudí z oblasti IT, ktorí Karpatskej nadácii ponúkajú služby pro bono. Títo ľudia pozitívne vnímajú a veria nášmu poslaniu v regióne,“ dodáva riaditeľka Karpatskej nadácie.

Karpatská nadácia

Je organizácia, ktorá podporuje aktívnych ľudí, ktorí sú pripravení sami riešiť miestne problémy a potrebujú len usmerniť. Hlavným poslaním nadácie je viesť ľudí a organizácie na východnom Slovensku k zodpovednosti za seba, komunitu, región a budúcnosť. Okrem nadačných fondov regionálnych donorov spravuje Karpatská nadácia spolu s Nadáciou otvorenej spoločnosti pod vedením Nadácie Ekopolis Fond aktívnych občanov, ktorí distribuuje finančné prostriedky z tzv. Nórskych fondov. Nadácia sa okrem toho venuje témam neformálneho vzdelávania, rozvoju občianskej spoločnosti a spoločenskej zodpovednosti firiem. Nadácia bola na začiatku 90. rokov založená zahraničnou organizáciou, v ktorej aktívne pôsobili ľudia z karpatského regiónu. V prvých rokoch financie plynuli spoza hraníc. Viac ako 15 rokov sa však Karpatská nadácia výlučne spolieha na zdroje pochádzajúce z regiónu (ako väčšina komunitných nadácií), v ktorom pôsobí a tiež na podporu programov EÚ. Tieto sú v konečnom dôsledku tvorené aj príspevkami Slovenskej republiky ako členského štátu.

Foto: Katarína Novotná/archív Karpatskej nadácie

Zverejnené v spolupráci s mesačníkom Forbes

Marek Kmeť

O autorovi Marek Kmeť

Vyštudoval pedagogiku na PdF UK v Bratislave a manažment na The Open University v Milton Keynes v UK. Je senior konzultant agentúry Educon, ktorá sa venuje vzdelávaniu a HR poradenstvu. E-mail: marek@educon.sk

Zobraziť všetky príspevky od Marek Kmeť →

× Odporúčané

Kalendárovinky: August