V kľude si ležíte na gauči v obývačke, keď v tom zrazu ucítite dym. Podráždene sa postavíte a idete sa pozrieť, čo zase manželka pripálila. Na polceste do kuchyne však zistíte, že dym určite neprichádza z kuchyne, ale z chodby. Prekvapený otvoríte dvere a vidíte ako spod tých susedových vychádza prúžok dymu.
Duchaprítomne sa rozbehnete do bytu k telefónu a hneď voláte 150. Po privolaní pomoci zase rýchlo utekáte schodmi a čakáte hasičov. Prejde minúta, dve, tri a ich nikde. Lámete si hlavu: „Kde do čerta sú? Veď som ich volal!“
Aj toto sa môže stať u nás v Rožňave, a nie práve kvôli nefunkčnému záchrannému systému, alebo kvôli ignorácii, ale kvôli obyčajnej zapchatej komunikácii. Presne taká sa pravidelne tvorí pri kasárňach (na obrázku) v čase od 6:00 do 16:00.
Prečo? Pretože profesionálni vojaci dochádzajúci do blízkeho vojenského útvaru si vybrali práve toto sídlisko ako ideálne parkovisko pre svoju káru.
Mnohí si poviete: „No a čo? Je to ich problém, prečo si ho nevyriešia?“
Tak ozaj, prečo?
Problém sa snažilo vyriešiť pár aktívnych obyvateľov tohto sídliska. Spočiatku sa túto situáciu snažili vyriešiť so samotnými profesionálnymi vojakmi, ale po ich drzom a arogantnom správaní rýchlo pochopili, že ľudsky to nepôjde.
Po privolaní polície sa potom dozvedeli „nemôžeme…..nedá sa….“ a tak sa odhodlali spísať petíciu požadujúcu zmeniť dopravné značenie pred vstupom na sídlisko. Keďže je to normálna komunikácia v obci, tak aj tu platí maximálna povolená rýchlosť 60 km/h, čo je na sídlisko plné detí dosť rizikové.
V petícii sa dožadovali konkrétneho dopravného značenia – zákazu vjazdu s výnimkou dopravnej obsluhy, čo by v praxi znamenalo, že sa na sídlisko, kde sú obytné paneláky, dostanú len ich obyvatelia (a samozrejme výnimky, ako napríklad návštevy, odvoz smetí, polícia, hasiči a iná doprava obsluhy).
Komisia Mestského úradu zasadala vo veci prešetrenia tohto prípadu. Jej zasadnutie však nebolo vopred ohlásene (čiže predpokladám, že zasadala tajne). Komisia rozhodla, že umiestnenie takejto značky by bolo obmedzovaním práv iných občanov.
Tu sa dostávame k otázke no. 1: Koho záujmy má mesto brániť, záujmy obyvateľa alebo dochádzajúceho?
Ak niečo obmedzuje obyvateľa mesta a mesto mu v riešení problému nepomôže, východiskom môže byť napríklad aj odsťahovanie sa. A v tom vidím ten „skvelý“ rožňavský systém, ktorý je založený práve na tom, že „keď sa ti nepáči, tam sú dvere“.
Po neúspechu v Komisii sa však ešte pár ľudí nevzdalo a podali sťažnosť aj na Vojenskú políciu. Bez úspechu.
Po tomto si človek položí aj takúto otázku: „Prečo sú problémy v Rožňave často brané iba lokálne a každý ich vždy berie ako problémy niekoho iného? Ako problémy, ktoré sa ho netýkajú? Asi preto, že nikto iný podobný problém nemal a je mu jedno, čo sa deje „tam dole pod Juhom“.
Toto ignorovanie sa však podľa mňa skončí a to vo chvíli, keď sa s niečím podobným budú musieť vysporiadať aj tí, ktorí nad tým predtým len mávli rukou. Keď budú mať takú situáciu priamo pred sebou, pochopia, že akýkoľvek problém je problém nás všetkých a nie iba istej skupiny ľudí.
Smerom k MU by som rád povedal toľko: Neviem, či by vám, mestským činiteľom, bolo príjemné, keby ste mali hneď ráno ťažkosti dostať sa do práce práve kvôli blokáde na VAŠOM sídlisku. Takisto neviem, čo by ste robili, ak by VÁM po návrate z práce cudzie auto blokovalo práve VAŠE miesto.
Možno že až takáto tvrdá demonštrácia NAŠEJ dennodennej rutiny na tomto sídlisku by vám predviedla, že problémy sa nemajú zametať pod koberec.
© Inforoznava.sk Michal Valaštek valastek@inforoznava.sk
