Takže, znova sme o niečo múdrejší. Z Košíc k nám doletela radostná správa, že Rožňava šlape naplno, v Rožňavských listoch sa zase poslanec Dávid posťažoval, že napriek evidentným úspechom sa tu vytvára akási „atmosféra závisti, ohovárania a kritizovania“ a Prvý máj oslávilo vedenie mesta a strana SMER družne akýmsi pohanským ľudovým zvykom.
Tak som sa pozrel do kalendára, či je naozaj rok 2008. A predstavte si, je.
Keby to celé nebolo smutné, bolo by to smiešne. V nových formách a s ešte vyleštenejšími úsmevmi sa sem znova vracajú móresy goebelsovcov, potemkinovcov a mečiarovcov.
Na plné pecky sa tu šíria praktiky zľahčovania, zahmlievania a retušovania všetkého, čo nesúvisí s pozitívnou líniou danou akousi infantilnou snahou nepriznať si chyby a zároveň očierniť a spochybniť každého, kto ponúka alternatívne pohľady.
V skvelom českom filme Pelíšky v jednom momente Miroslav Donutil zakričí „…a komu tím prospějete, co?!“ Bolo to práve vtedy, keď mu jeho vlastný syn, vlastná krv ukáže, ako sa „soudruzi z Polské lidově demokratické republiky mýlili“.
Bola to sviňa hnusná prašivá, ten mladý fagan, však? Dovolil si pochybovať, pýtať sa, provokovať. Bastard jeden.
Veď predsa prvoradou úlohou musí byť ukázať sa, prezentovať svoje úspechy, dosahovať mediálne atraktívne ciele. A všetkých, ktorí sa odvážia ozvať, by bolo najlepšie… ozaj, čo?
Skutočnosť je však oveľa priezračnejšia ako temné bolestínske vízie funkcionárov, ktorí sa nás neustále snažia presviedčať, že všetci, ktorí s nimi nesúhlasia, sú idioti, zapredanci či agenti nepriateľských mocností.
Občianska spoločnosť je totiž založená na komunikácii a priamej konfrontácii najrôznejších alternatív riešenia problémov komunity. Takáto stratégia už z princípu vylučuje delenie občanov do kategórií podľa ich loajálnosti, naopak, zaručuje každému jej členovi, aby bol prizvaný do diskusie a s plnou vážnosťou vypočutý.
Adresná, neanonymná a argumentmi podložená kritika je legitímnym nástrojom všetkých, ktorí nesúhlasia. A navyše – bez povinnosti ponúknuť alternatívu. Keď si kupujem oblek, mám právo povedať, či sa mi páči jeho strih, farba, materiál či cena a nikomu nie som povinný sa zodpovedať z toho, že ho sám neviem ušiť…
…ale toto naozaj nie je prípad kritikov vedenia mesta. Tunajším problémom je, že naše návrhy a nápady sú prezentované ako ohováranie a neprajníctvo.
Perspektíva vytvorenia pozície úradníka propagandy bude len ďalším dôkazom neschopnosti radných viesť konštruktívny dialóg.
Hľadanie vnútorných nepriateľov….počkať….kto to kričí najhlasnešie?
© Inforoznava.sk Rado Kovács kovacs@inforoznava.sk
Ilustračné foto: 1. Máj v Rožňave (Archív Inforoznava.sk)
