Najkrajšie dánske zámky

V Dánsku je väčšina  z množstva zámkov, na rozdiel od Slovenska, dodnes obývaná a dobre spravovaná.

Niektoré sú vo vlastníctve štátu, iné zas spravujú nadácie. Po uvážení som vybrala tri, ktoré môžem subjektívne označiť ako najkrajšie a ktorých povesť presiahla hranice Dánska.

Kronborg

Kronborg (Hamletov hrad) je jednou z najvýznamnejších stavieb severoeurópskej renesancie a zrejme i najznámejším zámkom, ktorého povesť siaha ďaleko za hranice Dánska. Nachádza sa v meste Helsingør, v severovýchodnom cípe ostrova Sjæland, asi 40 km od Kodane. Je jedným z najstarších zámkov v krajine a v minulosti plnil strategickú úlohu – strážil vstup do úžiny Øresund, a tým aj do celého Baltského mora až po Rusko. Úžina tvorí prirodzenú hranicu medzi Dánskom a Švédskom a medzi mestami Helsingør na dánskej strane a Helsingborgom vo Švédsku je široká necelé 4 km.

Históriu zámku začal písať v roku 1417 Erik Pomoranský, keď na strategickom výbežku postavil zámok Krogen (Krogen – hák, podľa tvaru výbežku), kvôli vyberaniu cla a na ochranu lodí pred slovanskými pirátmi. V Krogene (neskôr v Kronborgu) bol kapitán lode povinný vydeklarovať hodnotu tovaru na výber cla, pri čom colná správa mala predkupné právo na tovar v prípade, že sa cena tovaru javila ako podhodnotená. Toto opatrenie malo zabrániť colným podvodom a platilo až do roku 1857, kedy bolo pod tlakom USA zrušené. Poplatok šiel priamo do kráľovskej pokladne a tvoril základ príjmu dánskych panovníkov.

Zámok bol postupne účelovo prestavovaný, rozširovaný a zdokonaľovaná bola i jeho fortifikácia. Rozsiahlou prestavbou prešiel v roku 1572 počas panovania Frederika II. Stredoveká pevnosť sa podľa projektu holandského staviteľa Hansa van Peschen začala meniť na moderné sídlo. Severné krídlo bolo nadstavené o jedno podlažie, na ktorom boli zariadené izby pre kráľovskú rodinu. Prestavba bola ukončená v roku 1585 a výsledkom bola reprezentatívna trojpodlažná stavba z pieskovcových blokov na pravidelnom štvorcovom pôdoryse s rozľahlým vnútorným nádvorím.

V roku 1629 zámok vyhorel, ale Christian IV. ho aj napriek zlej finančnej situácii nechal zrekonštruovať pod vedením dvorného staviteľa Hansa van Steenwinckela. Prostriedky na prestavbu získal zdvojnásobením colného poplatku. V rokoch 1657-60 bol dobytý a značne poškodený vo vojne so Švédmi, ktorí ho úplne vyrabovali.

V súčasnosti je Kronborg atraktívnym zámkom so zachovanými prvkami modernej fortifikácie, zemnými valmi a vodnými priekopami. Jedinečná pieskovcová stavba je zastrešená medenou sedlovou strechou s mohutnými manzardovými vikiermi zdobenými renesančnými štítmi. V štyroch nárožiach sa nachádzajú originálne veže, dominantou zámku však veža so zvonicou uprostred vnútornej fasády južného krídla, ktorá je súčasťou kaplnky. Mohutný renesančný štít zdobí i ľavé nárožie vonkajšej fasády východného krídla.

Kronborg bol v roku 2000 zaradený do svetového dedičstva UNESCO.

O najväčšiu popularizáciu zámku sa postaral William Shakespeare, ktorý do Kronborgu situoval dej drámy “Hamlet“. Postavu Hamleta síce nevymyslel, tá sa objavila už v kronike Saxa Grammatica zo začiatku 13. storočia a v legende pokračoval i dánsky spisovateľ Christiern Pedersen, ktorý v roku 1514 zverejnil príbeh o jutskom princovi „Amlethovi“, ale nepochybne ho preslávil najviac. Je nepravdepodobné, že Shakespeare niekedy Elsinore (Helsingør), ako on Kronborg vo svojom diele nazýva, navštívil. O zámku pravdepodobne iba počul od dánskych prisťahovalcov v Anglicku. Aj napriek tomuto paradoxu sa “Hamlet“ stal jednou z najznámejších a najhranejších divadelných hier na svete. Legendárnu postavu pripomína pamätná tabuľa pri vstupnej bráne. Jej text sa dá voľne preložiť asi takto : “Legenda rozpráva o princovi, ktorý žil v Jutsku do čias Vikingov. Saxo to napísal vo svojej stredovekej ságe a geniálny Shakespeare opísal Hamletov osud v renesancii a spojil ho so zámkom, čím spôsobil, že povesť o dánskom princovi navždy preslávila Elsinore po celom svete“. Kronborg tak navždy vošiel do histórie ako Hamletov hrad, v ktorom sa od r. 1816 každoročne koná festival Shakespearových hier.

Druhou legendou úzko spätou s Kronborgom je povesť o “Holger Dánovi“. V kazematách zámku sa nachádza sadrová predloha, ktorá sa stala slávnejšou ako vlastná bronzová socha, vyhotovená pre neďaleký zámok Marienlyst. I táto povesť má pôvod v kronike Saxa Grammatica a hovorí o Holgerovi, synovi dánskeho kráľa, ktorý sa ako rukojemník u kráľa Karola Veľkého vyznamenal v bojoch proti Saracénom v Španielsku. V Škandinávii sa legenda objavila okolo roku 1510. Podľa nej prichádza Holger na pomoc vtedy, keď je kráľovstvo ohrozené nepriateľom: “kamenná postava v podzemí sa zmení v telo a krv a Holger Dán povstane na obranu svojej krajiny“. Po celé stáročia bol Holger Dán dôležitým národným symbolom pre obyvateľstvo, v rozprávke ho zvečnil i Hans Christian Andersen a práve on ho spojil s Kronborgom.

Zaujímavosťou je, že V Európe je povestí o podobných “driemajúcich spasiteľoch“ viac. V Nemecku je v “Barbarossahöhle“ schovaný Fridrich I. Barbarossa, v českej hore Blaník, čakajúc na svoju príležitosť, spia vojská z prehratých bitiek, Poliaci majú svojho Bieleho princa v Tatrách a Slováci spásu očakávajú od rytierov zo Sitna.


 

Frederiksborg

Zámok Frederiksborg sa nachádza asi 30 km severozápadne od Kodane, v Hillerøde. S výstavbou na mieste bývalého loveckého zámočku začal v roku 1560 kráľ Frederik II., ale dokončený bol až počas vlády jeho syna Christiana IV. v roku 1620. Projektom bol opäť poverený Hans van Steenwinckel a zámok vybudoval ako pravú perlu “holandskej renesancie“ v Dánsku. Situoval ho na umelý ostrov na jazere Slotsø. Je ukážkou severskej architektúry z červených pálených tehál v kombinácii so šedým pieskovcom, ktorý bol použitý na sochársku výzdobu a architektonické detaily.

V roku 1859 palác zachvátil ničivý požiar, ktorý si následne vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu. Jej vedením bol poverený kráľovský architekt Ferdinand Meldahl a ukončená bola v roku 1884. Finančnú podporu na nákladnú prestavbu poskytol majiteľ pivovaru J. C. Jacobsen.

Frederiksborg je zámok s impozantnou siluetou, tvorí ju sústava veží a medených striech s výraznými renesančnými štítmi. Najvýraznejšou je veža so zvonicou zdobená pozlátenými guľami, ktorá je súčasťou kaplnky. Dve symetrické nárožné veže ohraničujú strohú severnú fasádu trojkrídlovej stavby, ktorej vnútorné nádvorie uzatvára brána s výrazným štítom s pieskovcovým reliéfom. Brána je súčasťou tehlového múru so sochami v nikách a balustrádou, ktorý spája bočné krídla s výraznými renesančnými štítmi južných fasád, ktorým dominujú pieskovcové arkiere. K západnej stene severného krídla je prilepená prístavba z 19. storočia s pieskovcovým obkladom. V areáli zámku sa nachádzajú i hospodárske budovy, v ktorých sídli správa zámku.

Okrem toho, že J. C. Jacobsen financoval rekonštrukciu zámku, založil i nadáciu Carlsberg Foundation, prostredníctvom ktorej bola realizovaná zbierka finančných prostriedkov na Národné historické múzeum, ktoré tu v roku 1878 založil. Poskytol istinu na založenie zbierok a financoval i jeho činnosť. Podstatnú časť zbierok múzea tvoria obrazy dánskych maliarov, obrazy dokumentujúce dánsku históriu, zbierka portrétov významných osobností, zbierka porcelánu Royal Copenhagen a cenné kusy dobového nábytku. V prízemných priestoroch bývajú inštalované aktuálne výstavy.

Požiar v roku 1859 ušetril len interiér kaplnky, ktorý si zachoval pôvodnú podobu. Nachádza sa tu unikátny renesančný organ z dielne majstra Izaiáša Compenia z rokov 1605-10. Kaplnka je bohato zdobená, čo svedčí o vysokom umeleckom cítení Christiana IV. Hviezdicovitá klenba hlavnej lode spočíva na 28 pilieroch, má pozlátené rebrá i bohatú štukovú výzdobu polí. Oltár z roku 1606 bol vyrobený z ebenového dreva s množstvom detailov zo zlata a striebra a pochádza z dielne zlatníka Jacoba Moresa v Hamburgu. Na stenách chóru kaplnky i v priľahlých priestoroch boli umiestnené heraldické znaky významných rodov, rytierskych rádov a mecenášov. V kaplnke sa v rokoch 1671 až 1840 konali korunovácie dánskych kráľov.

V rokoch 1720-25 bola na podnet Frederika IV. pri zámku vybudovaná baroková francúzska záhrada, ktorú projektoval Johan Cornelius Krieger. Záhrada bola zakomponovaná do mierneho kopca a tvorí nádherný kaskádový labyrint zo stálozelených rastlín.

Múzeum v zámku Frederiksborg je otvorené počas celého roka a podľa môjho názoru je najkrajšou a najbohatšou dánskou expozíciou výtvarného umenia, dobového nábytku a drobných úžitkových predmetov.

Egeskov

Vodný hrad Egeskov sa nachádza na ostrove Fyn, asi 30 km južne od Odense. Spolu s priľahlými záhradami je považovaný za najatraktívnejší dánsky zámok. Jeho podoba sa od čias vzniku príliš nezmenila.

História Egeskova sa odvíja od roku 1554, kedy ho Frands Brockenhuus, po svadbe s bohatou Annou Tinhuus, postavil. Politická situácia v krajine vyžadovala stavať čo najbezpečnejšie a chránené hrady. Rovinatý terén neposkytoval možnosť prirodzenej obrany sídla, preto Brockenhuus pristúpil k výstavbe vodného hradu. Postavil ho uprostred jazera na dubových pilieroch a legenda hovorí, že na to spotreboval celý dubový les (Egeskov: eg – dub, skov – les). To, čo dnes návštevníci vnímajú ako romantickú idylu, bolo v období reformácie a lokálnych sociálnych nepokojov pragmatickou nutnosťou.

Zámok bol postavený z dvoch dlhých traktov prepojených pevnou dvojitou stenou, ktorej hrúbka umožnila vybudovanie tajného schodišťa, ktorým by počas obliehania zabezpečovali zásobovanie pitnou vodou a jedlom. Na vonkajších stenách sa dodnes zachovali strieľne a otvory na hádzanie kameňov v prípade útoku. Prístup do zámku bol iba cez padací most. V roku 1784 Egeskov kúpil Henrik Bille, ktorého potomkovia ho vlastnia doteraz.

Expozícia zámku je nesmierne bohatá a mapuje niekoľko oblastí. V interiéri sa nachádzajú zbierky obrazov, exotických zbraní, porcelánu, fotografií, hudobných nástrojov, ale i hračiek od polovice 19. storočia. Unikátna je i zbierka chippendalovho nábytku, klavírov, holandského nábytku, japonských váz i starožitného rodinného porcelánu.

Cenným exponátom je “Titania palác“ – asi najfantastickejší domček pre bábiky na svete. Zhotovil ho anglický maliar a dôstojník sir Neville Wilkinson pre dcérku Guendoleen. Práca na domčeku trvala 15 rokov. Palác obsahuje asi 3000 miniatúrnych komponentov, ktoré sú umeleckými pokladmi z celého sveta.

V širšom areáli zámku sa nachádza niekoľko ďalších múzeí. Asi najatraktívnejším je múzeum veteránov, ktoré bolo otvorené v roku 1967. Umiestnené je v bývalej stodole a v priebehu rokov ho rozšírili do ďalších priľahlých hospodárskych budov. Inštalovaných tu je osem lietadiel a jeden vrtuľník z obdobia 50-tych rokov, 50 zrenovovaných áut od konca 19. storočia až do začiatku roka 1980. Najstarším exponátom je parný automobil z roku 1899. Zaujímavý je i Bentley z roku 1934. Nesmiernu historickú hodnotu má zbierka bicyklov, motocyklov a mopedov. Najcennejším exponátom je motocykel dánskej značky Kyhl z roku 1905, ktorý je jediným známym zachovaným exemplárom. Unikátnou expozíciou je múzeum záchranného systému Falck. Zahŕňa požiarne a záchranné vozidlá a sanitky a dokumentuje viac ako 100 rokov jeho činnosti.

Pri vstupe do hradného areálu sa nachádza “Múzeum bábik“ s množstvom bábik a domčekov pre bábiky. Exponáty väčšinou patrili rodine Ahlefeldt-Laurvig-Bille, ktorá vlastní zámok.

Nesmierne zaujímavou expozíciou je “Múzeum koloniálu“, ktorého exponáty tvoria zachovalé obaly spotrebného tovaru, ktorý sa v dánskych koloniáloch predával v období rokov 1930 – 1950.

Keď v roku 1959 sprístupnili zámok pre verejnosť, prvých návštevníkov privítal rozľahlý park a záhrady. Park je i v súčasnosti hodnotený ako najkrajší v Dánsku a v roku 2006 získal ocenenie „Havens Dags Price“. V bezprostrednom okolí zámku sa nachádzajú francúzske záhrady, ktoré postupne prechádzajú do anglického parku.

Záhrady v zámockom parku sú rozčlenené do niekoľkých samostatných celkov. Každému dominuje konkrétny rastlinný druh a jednotlivé plochy sú zdrojom inšpirácie nápadov. Egeskov má jednu z najväčších zbierok fuchsií v Európe, ktorú tvorí viac ako tisíc rôznych odrôd. Ich najvýraznejším rysom je dlhovekosť rastlín, niektoré majú i 80 rokov. Na jar záhony zakvitnú stovkami tulipánov. Konfigurácie sa stále menia a každoročne tu vysadia asi 6 tisíc cibuliek. Po odkvitnutí tulipány vystriedajú dálie najrozličnejších farebných odtieňov.

Špecifické postavenie má “Biela záhrada“. Jej tvorcovia sa inšpirovali v anglických záhradách. Vysadené sú v nej trvalky v celej škále bielych a krémových odtieňov, ktoré kvitnú počas celého roka. Symetrické záhony sú lemované nízkym buxusovým živým plotom.

Vodná záhrada obsahuje množstvo acidofilných rastlín ako sú azalky, rododendrony, paprade, primule a vresy. Nachádza sa okolo hradnej priekopy a s kalnou tečúcou vodou vytvára malebné zákutia.

Ružová záhrada bola vysadená v roku 2004 podľa návrhu záhradníka Petra Bonde Poulsena. Každý druh ruže je vysadený v osobitnom záhone s buxusovým ohraničením a nachádza sa tu takmer 100 rôznych odrôd kvitnúcich od polovice júna.

Klasická renesančná záhrada bola založená v roku 1962 francúzskym záhradným architektom Ferdinandom Dupratom. Záhradné prvky rastlín sú dôsledne tvarované do podoby špirál, pyramíd, veveričiek či pávov a ladia s fontánami i farebným štrkom.

Obľúbeným druhom zábavy pre deti sú rastlinné labyrinty. Vytvorené boli z rôznych drevín. Starý labyrint je zo strihaného buka a pochádza z 19. storočia. V súčasnosti je uzavretý, jeho náhradou je vŕbové bludisko. Azda najväčšou atrakciou záhradnej zábavy pre deti v zámockom parku je umelá voliéra s vtákmi a veveričkami, ktorá je umiestnená v korune obrovského platanu z 19. storočia.

Egeskov je ideálnou ukážkou dobrého podnikateľského zámeru. V porovnaní s Kronborgom a Frederiksborgom má pomerne nevýhodnú excentrickú polohu, Krongorg leží na hlavnom európskom ťahu E-55, Frederiksborg neďaleko hlavného mesta. Počtom návštevníkov, ktorí zámky navštívia, sú však porovnateľné (cca 200 tisíc ročne), pri čom Egeskov má sezónnu prevádzku. Jeho majiteľ dokázal zo zámku vybudovať lákavý oddychový areál, do ktorého každý víkend prichádzajú návštevníci z blízkeho okolia, ale i z Kodane a Jutska, pretože tu nájdu bohaté možnosti na trávenie voľného času. Rodiny s deťmi tu aktívnym oddychom strávia celý deň i napriek, aj na dánske pomery, vysokému vstupnému. Nájsť voľné parkovacie miesto okolo obeda býva problém, hoci parkovisko ponúka 1 400 parkovacích miest.

Pre Inforoznava.sk Alena Golianová, Kodaň

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Mzdy v inzerátoch zafungovali