Na rozprávačskom umení Dobšinského vyrástli celé slovenské generácie

V štvrtok 22. októbra uplynie 130 rokov od úmrtia spisovateľa, prekladateľa, redaktora a významného folkloristu Pavla Dobšinského. Jeho vydania ľudových rozprávok prispeli v minulosti k upevneniu postavenia spisovného slovenského jazyka a stali sa klenotmi slovenskej folkloristiky. Nestarnúce diela ako Slovenské povesti či Prostonárodné slovenské povesti nestratili nič zo svojho čara a dnes slúžia ako dôležitý prameň poznania života a kultúry slovenského ľudu.
Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach vo vtedajšom Uhorsku ako prvé z ôsmich detí v rodine evanjelického farára a učiteľa. Rodičia dbali o jeho vzdelanie, a tak ho poslali do škôl v Rožňave a v Miškovci, kde sa učil najmä jazyky. V štúdiách pokračoval na známom lýceu v Levoči, ktoré ukončil kňazskou skúškou.
Ako evanjelický farár potom pôsobil v Revúcej, Brezne a v Bystrom pri Rožňave. Od roku 1858 prednášal na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a po roku 1861 bol evanjelickým farárom v Drienčanoch, kde žil až do svojej smrti.
Aktívny slovenský literát zastával post predsedu štúrovskej Jednoty mládeže slovenskej, časopisecky publikoval básne, recenzie, životopisné portréty a prekladal tvorbu svetových autorov, ako boli Byron, Rousseau či Shakespeare. V Banskej Štiavnici redigoval časopis pre umenie a literatúru Sokol, ktorý významne ovplyvňoval vtedajší kultúrny život na Slovensku.

Pamätná izba v Slavošovciach
Pamätná izba v Slavošovciach

Ťažisko činnosti Pavla Dobšinského však spočívalo vo folkloristike a národopise. Problematikou ľudovej slovesnosti sa zaoberal už od študentských čias. V časopisoch uverejňoval podrobné články a štúdie o folkloristike a samostatne vydal syntetické dielo Úvahy o slovenských povestiach. Okrem toho prekladal z francúzštiny a angličtiny a v 60. rokoch 19. storočia bol popredným kritikom generácie, čo dokumentoval posudkami literárnych rukopisov.
Do povedomia mnohých generácii sa Dobšinský dostal najmä svojou zberateľskou činnosťou, hlavne ľudových rozprávok a povestí. Jeho rozprávkové knihy sú dodnes pútavým čítaním nielen pre deti, ale svojou tradíciou a príbehmi zaujmú aj dospelého čitateľa. Vrcholom spisovateľovho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti (1880-1883).
Zbierka obsahuje rozprávky fantastické, zvieracie, legendárne, novelistické, realistické aj humoristické. Spolu s Augustom Horislavom Škultétym vydal súbor rozprávok s názvom Slovenské povesti (1858-1961).
Pamätná izba v Slavošovciach
Pamätná izba v Slavošovciach

Knihy Pavla Dobšinského, v ktorých vždy zvíťazí dobro nad zlom, vychádzajú s rôznymi názvami, v nových vydaniach i v cudzojazyčných prekladoch. S ilustráciami Martina Benku, Ľudovíta Fullu a iných slovenských ilustrátorov patria k základným hodnotám klasického dedičstva slovenskej národnej kultúry a k reprezentatívnym dielam slovenskej folkloristiky.
Mnohé rozprávky spracovali ako filmy či televízne inscenácie, napríklad Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete či Ružová Anička, alebo sú z nich rozhlasové hry.
Spisovateľ Pavol Dobšinský zomrel vo veku 57 rokov 22. októbra 1885 v Drienčanoch v okrese Rimavská Sobota.
Zdroj: TASR Foto: Pamätná fara P. E. Dobšinského v Drienčanoch – Mgr. Štefan Gabčan, zborový farár v Drienčanoch
Súvisiace články – Edita Kušnierová: Púť po otčine / Edita Kušnierová: O nesplatenom dlhu / “Rozprávkové dedičstvo” – report

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Mzdy v inzerátoch zafungovali