Dnešnej dobe sa zvykne nariekať, že je uponáhľaná, povrchná, že všade sa na vás lepí smog hodnotového bahna… Ale aj to všetko má zmysel.
Rozoznávame ho ťažšie ako správnu možnosť z milionára. Potkýname sa o nepodstatné a takto ohlúpnutí sme schopní uveriť aj bláznovi. Hyena hlúposti pobehujúca v hlavách divých srniek – aj tak by sa to dalo bláznivo vystihnúť. Chesterton to vie .)
Vo svete prebytku informácií je čoraz ťažšie všimnúť si tú správnu. Najsprávnejšia je ale tá o nás samých. Nemilosrdné svedectvo našich slov a skutkov. Vtedy a dnes.
A pritom stále tak radi oddeľujeme svoj vnútorný svet hradbou alibistického mlčania od sveta „úradného“. Dnešného sveta, v ktorom sa pravda nemusí. Stačí sa tváriť v póze priateľa. Všetkých naokolo.
A všetko je opäť raz tak ako chcú mať.
Oceňovaný a odmeňovaný liečiteľ mesta, múdry a spravodlivý multifunkčný futbalista v bavoráku, ochranca národa podopretý dvojkrížom na kopci a, pravdaže, nadšené tľapkanie po pleci bezvýznamnosti všade kde sa len dá.
A tichá súčinnosť masovej apatie, šedej spokojnosti našej supermarketovej „svojbytnosti“. (Vskutku úžasné slovo pre bývalých proletárskych internacionalistov všetkých kalibrov.-)
Ešteže tie staré rozprávky Dobšinského si pamätáme aj inak, než len pamäti-tabuľovo. Momenty dnešného sveta nám chcú navravieť, že ich niet. Že ostalo len prázdno lží a neuveriteľnej plytkosti napapkaných duší.
Nie je to tak. Aj keď je to vzácne .-)
Živé Kvety / Vzácne :
