Mnohí ani netušia, kde sídli múzeum

Sylvia Holečková pracuje ako historička v Baníckom múzeu v Rožňave. Napriek svojej pracovnej zaneprázdnenosti si na nás našla chvíľku svojho času a poskytla nám rozhovor nielen o histórii.
Pracujete v Baníckom múzeu v Rožňave ako historička. Prečo ste sa rozhodli práve pre povolanie zaoberajúce sa históriou?
Už v detstve ma zaujímali kultúrne pamiatky, hlavne hrady. Vzťah k dejinám som začala pestovať na gymnáziu. Dejepis vyučovala pani učiteľka, ktorú dodnes stretávam. Zaujal ma spôsob jej prejavu. Pre mňa to bol veľmi dôležitý moment, lebo dejiny treba vedieť podať. A ona to vedela a ja jej za to ďakujem.
Skutočný vzťah k histórii som nadobudla v múzeu. Veď si predstavte, že držíte v ruke napríklad cechovú tabuľu, ktorú držal v ruke pred 400 rokmi cechmajster rožňavského čižmárskeho cechu…….!
Aké oblasti vás v mladosti ešte zaujímali a prečo ste ich napokon zavrhli?
Pôvodne som chcela byť učiteľkou, potom právničkou. A možno sa budete čudovať, ale som šťastná, že sa venujem tomu, čo ma zaujíma. Svoju prácu mám rada a veľmi si ju vážim.
Ktorá časť z dejín je pre vás najzaujímavejšia?
Určite obdobie cechového života. V podmienkach nášho mesta je to obdobie 14. – 19. storočia, ak berieme do úvahy aj existenciu baníckeho cechu. Rožňava bola známa nielen ako banícke mesto, ale aj ako mesto remeselnícke. V zbierkovom fonde múzea máme dnes pomerne bohatý cechový materiál. Problematike cechov sa venujem niekoľko rokov a výsledkom mojej práce je výstava Rožňavské cechy. Prvýkrát bola inštalovaná v Rožňave v roku 2010, odvtedy ju mohli vidieť návštevníci v Bratislave, Komárne, vo Fiľakove, aj v Budapešti. Tešia ma pozitívne ohlasy a to, že o výstavu je stále záujem. V roku 2014 bude inštalovaná v Rimavskej Sobote, Košiciach a v Debrecíne a v roku 2015 ju požiadali inštalovať v Szegede. Zároveň som autorkou knihy s rovnomenným názvom, ktorá je momentálne v tlači. Na jej vydanie sa mi podarilo získať financie z dotácie MK SR. Zo svetových dejín ma zaujíma obdobie starovekého Grécka.
Venujete sa aj inej oblasti ako je práca historika? Viem napríklad, že popri svojmu povolaniu sa podieľate aj na Múzejných novinách, ktoré vychádzajú každoročne a sú súčasťou nášho vášho múzea.
Áno. Múzejné noviny vydáva Banícke múzeum a vychádzajú raz ročne od roku 1988. Svoj prvý príspevok som v nich uverejnila v roku 1996 a dá sa povedať, že odvtedy do nich prispievam pravidelne. Prostredníctvom týchto novín sa snažíme osloviť verejnosť a poukázať na činnosť múzea, na bohatý zbierkový fond, na bohatú výstavnú a tvorivú činnosť, na riešenie výskumov na úrovni regiónu a pod.. Mnohí si pod prácou v múzeu predstavujú len sprevádzanie návštevníkov. To však zďaleka nevystihuje skutočnú prácu múzejníka. Múzejné noviny dávajú priestor nielen pracovníkom nášho múzea, ale aj okolitým inštitúciám. Máme pravidelných čitateľov a to nielen z radov Rožňavčanov. Naše Múzejné noviny sú známe aj mimo nášho mesta, dokonca za hranicami Slovenska.
Výstava Rožňavské cechy v Budapešti 1Aký je váš názor na súčasných mladých ľudí a ich zanietenosť do histórie, napríklad aj v rámci návštevnosti múzea či galérie? Myslíte si, že v dnešnej dobe u ľudí prevláda skôr záujem o iné oblasti ako sú dejiny?
Zdanlivo jednoduchá otázka, na ktorú je veľmi ťažké odpovedať. Myslím si ale, že je veľmi malý záujem nielen o históriu, ale aj o kultúru všeobecne. Ale aj tu platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. V tomto „pretechnizovanom“ svete majú mladí ľudia úplne iné záujmy. Pokles návštevnosti a záujmu o múzeá a galérie je problémom nielen v Rožňave, je to celoslovenský trend. Je to veľká škoda. Myslím si, že minimálne základná znalosť histórie mesta, v ktorom sme sa narodili alebo v ktorom žijeme, resp. znalosť štátnych dejín aspoň na základnej úrovni, patria k inteligencii človeka.
Jednou zo stálych expozícií Baníckeho múzea je Expozícia baníctva a hutníctva, zameraná na prierez históriou týchto dvoch odvetví. Ako ju vnímate vy?
Ako nevyhnutnosť. Veď baníctvo bolo rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života mesta. Bohužiaľ, všetko je to už minulosť. O ťažkej práci baníkov a o baníckej minulosti nášho mesta sa už dozvedáme len vďaka tejto expozícii, ktorá v rámci Slovenska vyniká jedinečnými a unikátnymi zbierkami, dokumentujúcimi niekdajšiu bohatú ťažbu v meste Rožňava a jej okolí.
Od 28. novembra je pre záujemcov ešte pripravená výstava Rožňavské radiály (Predčasná retrospektíva) . Aké ohlasy ste na ňu doteraz počuli?
Vďaka cyklu šiestich výstav pod názvom Rožňavské radiály sa Banícke múzeum dostalo do povedomia celoslovenskej verejnosti, samozrejme aj na odbornej úrovni, predovšetkým v oblasti výtvarného umenia. A ohlasy? Pozitívne, pozitívne a ešte raz pozitívne.
Rožňava ponúka zahraničným turistom aj návštevu Baníckeho múzea. Čo môžete o nich povedať? V čom sa odlišujú od tých našich slovenských?
Popri domácich návštevníkoch zaznamenávame každý rok i skupinu zahraničných návštevníkov. Popri maďarských, českých a poľských návštevníkoch sa objavujú aj turisti z Holandska, Nemecka, z Číny, Izraela i z ďalekej Austrálie a Ameriky. Sú unesení krásou a obsahom našich expozícií. Dokážu oceniť, pochváliť, evidentne sa chcú kadečo dozvedieť a expozície si prezerajú s neuveriteľným záujmom. Podobne by som hodnotila i návštevníkov zo Slovenska.
Bohužiaľ, a týka sa to hlavne Rožňavčanov, mnohí denno-denne prechádzajú pred oknami budovy, o ktorej nemajú ani tušenie, že v nej sídli múzeum. Osobne to považujem za kultúrnu nevedomosť.
Aký bude rok 2014 v podaní Baníckeho múzea? Na čo sa môžu návštevníci v jeho prvých mesiacoch tešiť?
Rok 2013 bol určitým spôsobom zvláštny, veď Košice boli Európskym hlavným mestom kultúry. Veľa kultúrnych aktivít sme realizovali práve v Košiciach pod názvom Rožňavské kultúrne leto. Rok 2014 bude iný, avšak z hľadiska prezentačnej činnosti určite zaujímavý. Budeme pokračovať v Rožňavských radiáloch a zorganizujeme aj Andrássyho deň, samozrejme, ak budú projekty z grantového systému Ministerstva kultúry úspešné. V jarných mesiacoch sa bude v našich priestoroch prezentovať s ľudovým nábytkom Hradné múzeum Istvána Dobóa v Egri, z družobného mesta Rudabánya dovezieme výstavu fotodokumentov o nálezisku praopice pod názvom Rudapithecus. Neskôr plánujeme pripraviť výstavu o liečivých rastlinách a nainštalovať 5 – 8 výtvarných výstav. Pokračovať budeme v organizovaní tvorivých dielní, o ktoré prejavuje záujem čoraz viac detí, ale aj dospelých.
Výstava Rožňavské cechy v Budapešti 3Keď sa pozrieme na váš voľný čas, videli by sme v ňom aj niečo iné ako históriu? Čo mu sa s láskou ešte venujete?
Mám kopec iných záujmov, ktoré s históriou nijako nesúvisia. Ja neuznávam „zaškatuľkovanie sa“ pre niečo. Snažím sa jednoznačne oddeliť prácu od voľného času a žiť v súčasnosti. Veľkú časť voľného času a najradšej sa venujem svojej dcérke Bobe.
Blíži sa čas Vianoc, pripravujete sa na tieto sviatky nejako špeciálne?
Špeciálne nie. Nemám rada predvianočný zhon, preto darčeky nakupujem v predstihu. Uznávam nielen pokojné vianočné sviatky, ale aj pokojné predvianočné dni.
Prajem Vám šťastné, pokojné a spokojné Vianoce.
Zuzana Garanová
Foto: Archív infoRoznava.sk
Staršie rozhovory si môžete prečítať kliknutím sem
Súvisiace články: Rožňavská kožiarska manufaktúra

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Fedor Gál položil kyticu k pamätnej tabuli