Malá morská víla

Kodaň, Langelinie, 25. marec 2010, 14:38. Pár stovák Kodančanov sa stalo svedkami mimoriadnej udalosti.
Symbol mesta, socha Malej morskej panny, ktorá už takmer 100 rokov stoicky stráži vstup do kodanského prístavu, sa zdvihla zo svojho kamenného podstavca a za pomoci hydraulického ramena mohutného žeriavu “nastúpila“ na príves nákladného auta, aby sa vydala na dlhú cestu.
Celá operácia bola pripravená dôsledne do všetkých detailov. Firma Karl Thygesen, poverená realizáciou prepravy, nezanedbala žiadnu maličkosť, takže prvú fotografiu zdvihnutej sochy som urobila už dopoludnia, hoci vlastná premiéra prebehla až o 14:38. Spolu so stovkami prítomných divákov ju sledovalo niekoľko dánskych, nemeckých a švédskych televíznych staníc, nechýbala ani čínska televízna stanica CCTV.
Sprievodný program akcie, ako to v Dánsku býva zvykom, prebiehal nekonečne dlho. Pri mikrofóne sa vystriedalo viacero rečníkov a vystúpilo niekoľko detských speváckych zborov. Jediným narušením oficiálneho programu bol motorový čln s posádkou bulvárneho plátku Ekstrabladet, ktorý priviezol odvážnu devu s mohutným poprsím, predstavujúcou morskú pannu a s transparent s nápisom: “Od nás pre Vás. Toto je náhradníčka Malej morskej panny.“
Cieľom cesty tejto nepochybne najznámejšej Dánky je svetová výstava EXPO 2010 v čínskom Šanghaji, kde má dodať lesk dánskemu pavilónu. Nápad poslať sochu do Číny sa zrodil v hlave architekta Bjarka Ingelsa, autora koncepcie dánskeho pavilónu, ktorý počas návštevy krajiny zistil, že príbehy H.Ch. Andersena o Malej morskej víle, ale i mnohé ďalšie sú i v tejto krajine veľmi dobre známe a tisícky Číňanov ročne prichádzajú do Kodane, aby mohli sochu vidieť.
Ingelsenov návrh vyvolal obrovskú diskusiu. Dánska ľudová strana (Folke party) protestovala proti tomu, aby bol národný symbol posielaný do zahraničia a argumentovala vzťahom Američanov k Soche slobody, ktorí by ju nikdy nedovolili premiestniť z New Yorku. Napriek tomu sa Ingelsovi podarilo presadiť, aby do Šanghaja nebola poslaná kópia, ale originál.
Témou dánskeho pavilónu na výstave je „trvalo udržateľné mesto“ – okrem Malej morskej víly bude prezentovať cesty pre bicykle, keďže Čína je známa používaním bicyklov na prepravu. Tie sú ale súčasťou bežnej dopravnej siete a nebudujú pre ne zvláštne cesty, ako je to v Dánsku. Zároveň sa návštevníci budú môcť osviežiť v bazéne okolo morskej panny, v ktorom bude viac ako milión litrov vody prepravenej z kodanského prístavu.
S Vílou sa prišlo rozlúčiť viacero významných osobností. Kodanský starosta Frank Jensen povedal: „Malá morská víla pomôže Kodaň zviditeľniť na mape sveta. I keď je Kodaň v porovnaní so svetovými veľkomestami len malým mestom a Malá morská víla len drobnou ženou, dokáže pritiahnuť pozornosť celého sveta. Tešíme sa na opätovné stretnutie v novembri“, povedal Jensen. Okrem dánskych predstaviteľov nechýbali ani zástupcovia hostiteľskej krajiny EXPO 2010.
Voľný priestor na Langelinie medzitým zaplní iné umelecké dielo. Čínsky umelec Ai Weiwei, autor projektu olympijského štadióna „Vtáčie hniezdo“ v Pekingu, vytvoril multimediálnu inštaláciu, ktorá má ukázať cestu Malej morskej víly z Kodane do Šanghaja a poukázať na kultúrne odlišnosti týchto dvoch miest, zároveň však umožniť ich prepojenie. Dielo sa skladá z viacerých technológií a má mapovať dianie v Šanghaji a v Kodani v čase neprítomnosti sochy na podstavci. Idea projektu má vyjadriť, že neprítomnosť sochy nemôže ovplyvniť jej existenciu v myšlienkach návštevníkov. Osobne si myslím, že počet turistov na Langelinie vari ani nepoklesne, budú rovnako zvedavo okukovať prázdny podstavec ako okukovali Malú morskú vílu.
Pár “životopisných“ údajov sochy Malej Morskej panny:
Sochu si u sochára Edvarda Eriksena objednal majiteľ pivovaru Carlsberg Carl Jakobsen, ktorý v roku 1909 v Kráľovskom divadle videl baletné predstavenie na motívy Andersenovej rozprávky „Malá morská víla“. Postavu víly, v choreografii Hansa Becka a na hudbu Finiho Henriquesa, tancovala Ellen Price. Bohatý podnikateľ a mecenáš bol predstavením natoľko očarený, že sa rozhodol umiestniť sochu víly na exponovanom mieste v Kodani. Sochárovi ako model sedela jeho vtedy 29 ročná tehotná manželka Eline. Tvár Malej morskej víly však nesie črty baletky Ellen Price, ktorá ju stvárnila.
Rozprávku o Malej morskej víle, ktorá na nestálu a zradnú lásku človeka doplatila životom, napísal H. Ch. Andersen. Legendou je opradená i samotná socha na Langelinie, podľa nej musí prekliata morská panna 300 rokov čakať na kameni v mori, kým sa vyslobodená dostane do sveta ľudí.
Socha na kamennom podstavci je vysoká 165 cm a slávnostne odhalená bola 23. augusta 1913. V tento deň každoročne slávi svoje narodeniny a Kodančania jej prinášajú kytice ruží.
Edvard Eriksen bol jedným z najvýznamnejších dánskych sochárov a počas svojho života vytvoril niekoľko významných diel. Vidieť sa dajú v katedrále v Roskilde, ale pracoval i na výzdobe fasády kodanskej Glyptotéky. Zomrel v roku 1959, jeho manželka Eline o štyri roky neskôr.
Socha Malej morskej panny (Den lille Havfrue) bola v minulosti niekoľkokrát atakovaná. Prvýkrát v roku 1964, kedy neznámy páchateľ odpílil hlavu sochy, pričom na tom pracoval niekoľko nocí. V roku 1984 jej odpílili ruku a v roku 1998 prišla o hlavu druhý raz. Reštaurovanie sochy nebýva problémom, keďže Eriksen vytvoril dve sadrové kópie.
Autorské práva na šírenie reprodukcií do roku 2029 (70 rokov po sochárovej smrti) má Eriksenova rodina a svoju nespokojnosť vyjadrili i proti zapožičaniu sochy.
Pre Inforoznava.sk: Alena Golianová, Kodaň
 

 

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Slovensko potrebuje parlament regiónov