Slavo Gál: Kondolencia Rožňave (K volebnej účasti)

Milá Rožňava, prepáč, že nie osobne, ale len takto listovo a s miernym spozdením. Dlho som hľadal slová, lebo v takýchto chvíľach sa nachádzajú ťažko. Ak by som Ti napísal hneď, keď som sa dozvedel tú správu, bol by to list plný zúfalstva a plaču, a nie podpory, ktorú v týchto ťažkých nastávajúcich dňoch tak veľmi potrebuješ.
Cez víkend si stratila toľko blízkych a toľko veľa. Bol to šok, lebo len málokedy dochádza k takýmto katastrofám, málokedy človek príde o toľkých členov rodiny. Tragédia je to o to väčšia, že odišli spôsobom, ktorý ľudskému pokoleniu nesvedčí. Lebo to, čo sa ti prihodilo v sobotu veľmi pripomína rituálnu samovraždu.
Iste, nie všetci umreli rovnako. Niektorí sa utopili v mori apatie, ktoré ich postupne rokmi obklopilo (alebo ktorým sa nechali obklopiť?), iných uškrtil vlastný nezáujem o všetko okolo seba. Vlastne, všetky obete ešte nie sú známe, lebo tých, ktorí prekračujú prah svojho mikrosveta len pri odchode a príchode z práce, nájdu až po niekoľkých dňoch, mesiacoch, rokoch.
Každopádne mi je ich ľúto. Je mi ľúto všetkých tých, ktorí Ťa opustili v týchto dôležitých časoch. Aj napriek tomu, ako egoisticky to urobili. Nech je im zem ľahká a nech odpočívajú v pokoji. Ale nech sa z toho miesta, kam odišli, neopováži sem naspäť k Tebe ozvať ani jeden hlások, ani jeden vzlyk, ani jeden povzdych či fňukanie. Lebo na to už nemajú právo!
Svoju šancu premárnili, tak nech sú tak ticho, s akou tichosťou si viazali slučku okolo svojho aj Tvojho krku. Nechali Ťa v štichu, povedzme si to na rovinu. Práve vtedy keď sa mali vypnúť k poslednému boju, zbabelo utiekli. Koľká hanba!
Tak teda prijmi moju úprimnú sústrasť, Rožňava. Súcitím s Tebou, rovnako ako mnohí, ktorí tu žijú svoje životy a zdieľajú spoločné osudy. Vraví sa, že čas všetko zahojí. Áno, tieto rany sa musia zahojiť a som presvedčený, že aj Tvoja (naša) súčasná bolesť je predzvesťou budúcej radosti.
Prajem Ti, Rožňava, aby Ti ten smútok pomáhali liečiť tí, ktorí tu s Tebou ostali. Nielen primátor a poslanci, ale všetci tí, ktorí aj v ťažkých časoch preukázali ochotu zdieľať s Tebou Tvoje trápenia.
Nie si tu sama, nedaj sa znechutiť. Smútok, apatia a ľahostajnosť Ti nepristanú.
Slavo Gál
Autor je doktorandom inštitútu prekladateľstva a tlmočníctva FF PU v Prešove
Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Slovensko potrebuje parlament regiónov