Izraelské dobrodružstvá

Ako vyzerá trojtýždňový kurz sebaobrany, kombinovaný s dobrovoľníckou prácou v Izraelskej armáde? Prečítajte si o tom v autentickej reportáži účastníkov zo Slovenska.
Najprv však čosi z histórie.
V roku 1982 počas Galileiských vojen a z dôvodu mobilizácií vojenských síl bolo málo pracovnej sily v izraelskej ekonomike. Dr. Aharon Davidi bol veliteľom armádnych vzdušných síl a on vtedy zorganizoval toto dobrovoľné občianske robotnícke hnutie, ktoré pomohlo pri prekonávaní ťažkostí ekonomiky Izraela. Počas niekoľkých týždňov sa prihlásili stovky dobrovoľníkov. Veľmi ich potrebovali.
Tento program bol veľmi úspešný a zrodila sa myšlienka, ktorá udržiava dobrovoľné občianske robotnícke hnutie na pomoc Izraela naďalej. V roku 1983 vzniklo neziskové hnutie Dobrovoľníci pre Izrael, ktoré nie je politické. Hnutie odvtedy prijíma dobrovoľníkov z 30 krajín sveta na občianske práce na základňu izraelskej armády. Dobrovoľníci prichádzajú do Izraela na 3 týždne. Popri práci sa zúčastňujú na výcviku základov sebaobrany.
Pracovný týždeň podľa izraelských zvykov trvá 5 a pol dňa, piatok popoludnie a sobota je pracovné voľno. Strava je zabezpečená trikrát denne. Podmienky ubytovania sú jednoduché. Muži a ženy sú ubytovaní oddelene vo viaclôžkových izbách. Charakter práce je stanovený podľa miestnych potrieb, manuálne práce napr. menšie opravy, atď.
Imi Lichtenfeld, zakladateľ KRAV MAGA (boj zblízka), vyrastal v bratislavskej židovskej rodine. V rámci izraelského výcviku sú zúčastnení vycvičení z najtvrdších izraelských systémov sebaobrany, z „KAPAP´´-u (boj zoči voči), „krav“ znamená boj. KAPAP má širší význam: používanie zbraní, deaktivácia výbušnín, rádiokomunikácia, prvá pomoc, taktiky o prežití v extrémnych podmienkach. Zúčastnení, ktorí úspešne absolvovali základný výcvik, majú možnosť sa zúčastniť na profesionálnom výcviku KAPAPu.
Izraelské dobrodružstvá I.
V pondelok 27. februára odišla naša malá, ale o to nadšenejšia skupina do Izraela, aby sa zúčastnila na vzrušujúcom dobrodružstve. Z Dunajskej Stredy traja, dvaja statoční chlapci, Alfoldy Attila a Klempa Lóránt a ja sa zúčastníme na Krav-Maga tréningu. Z Maďarska ďalší ôsmi. Prišli sme predovšetkým preto, aby sme v rámci testovacej misie skúsili dať dohromady dobrovoľnú prácu a Krav-Maga vzdelávanie.
Ja som vycestoval už v januári, aby som sa na mieste presvedčil o tom, aké sú podmienky. Bol som veľmi nahnevaný, že nás nakoniec doviezli do druhej kasárne (meno mesta a kasárne nebudem zverejňovať), ale aspoň taká bola moja radosť, keď vysvitlo, že budeme mať možnosť na báze elitného komanda izraelskej armády zoznámiť sa na vzdelávaní najefektívnejšej sebeobrany.
Odchádzali sme z Budapešti, jedného účastníka pred nástupom do lietadla hodinu vypočúvali, ale nakoniec ho pustili do lietadla. Cesta bola krátka, trvala len tri hodiny. Popoludní sme pristáli v Tel Avive na letisku Ben Gurion. Po obvyklej prísnej kontrole batožín sme odišli do kasární. Ubytovanie máme jednoducho zariadené, bez skríň.
Hneď prvý deň sme dostali ako darček výdatnú piesočnú búrkuv celej svojej kráse, v noci sa ochladilo na 1° C a cez deň bolo len 8°C. V utorok začala práca, zostavovali sme hygienické balíčky. Práca trvala do pol štvrtej. Potom od štvrtej sme sa zúčastnili Krav-Maga tvrdého tréningu až do šiestej večer. Od pol siedmej sme mali večeru. Od ôsmej do desiatej fittnes.
Ráno od šiestej sme sa zúčastnili na štyridsať minútovom cvičení vonku – v blate, vo vetri, v búrke. V stredu nás čakal ten istý program. Podarilo sa mi večer na tréningu natiahnuť pravé rameno, ale nedá sa zastaviť, cvičíme ďalej.
Dnes, vo štvrtok nás priviezli do Tel Avivu. Budeme tu do nedele rána, potom sa vraciame naspäť na základňu. V sobotu nás čaká búrlivý deň preto, že sa konajú židovské fašiangové oslavy Purim. O tomto napíšem potom zvlášť správu.
Takže, cítime sa veľmi dobre. Našťastie je aj dobrá nálada, ľudia sú báječní, obohatili sme sa o mnoho nových zážitkov.
Pozdravujeme Slovensko.
Sklut Tibor, Tel Aviv.:)
 
Izraelské dobrodružstvá II.
Konečne sa začína zlepšovať počasie. Dnes v Tel Avive je 12°C, sľubujú teplo aj zimu. Ešte stále je o päť stupňov chladnejšie ako u nás na Slovensku. Na výšine Golan na začiatku týždňa napadlo za jeden deň štyridsať centimetrov čerstvého snehu. Miestni si nepamätajú veľmi na takú studenú zimu. Aj v Eilate museli na niekoľko hodín zakúriť.
Piatok začínal ranným cvičením na pláži. Nebolo to jednoduché. Potom sme odišli na blší trh v Jaffe. Tam okrem tanku a lietadla sa dá kúpiť takmer všetko. Našli sme aj domáce výrobky, slovenské vojenské uniformy, české zápalky. Sadli sme si do cukrárne a len tak na lačno sme si dali jednu veľkú porciu zmrzliny. Presnejšie chceli sme, lebo sme nevládali zjesť, lebo bola taká veľká porcia. Bola veľmi veľká, ale aj drahá. Za tri obrovské porcie som zaplatil 72 šekel, čo je cca. 14,50 €. Rozhodli sme sa, že nabudúci týždeň prinesieme naše málo nosené, zdanlivo zbytočné šaty a skúsime predať. Len tak pre zábavu.
V telavivskej vojenskej ubytovni sú poschodové železné postele, 6-8 v jednej izbe. Chlapci bývajú na druhom poschodí doslova zamknutý a dievčatá na treťom. Pri vchode stojí 24 hodín ozbrojená stráž.
Strava ja veľmi chutná, na raňajky a večere sú mliečne jedlá a na obedy sú mäsité jedlá podľa tradičných židovských tradícií. Ovocie a zelenina domáce, čerstvé sú prekvapivo veľmi chutné. Pripomína mi to staré dedinské, takmer zabudnuté chute môjho detstva.
Včera večer, to je piatok sme sa zúčastnili na Kiddus-e, to je modlitba pred večerou. Jeden mladý vojak bol prednášajúci. S touto modlitbou vítajú príchod soboty, lebo podľa judaizmu deň začína západom slnka. Potom sme dostali burches – pletený koláč a trochu červeného vína. Bolo to zaujímavé.
Sobota je židovský sviatok, židia vtedy takmer nič nemôžu robiť, napr. majú zakázané zažnúť svetlo, variť, piecť, riadiť motorové vozidlá. Menej veriaci židia idú na pláž, celá rodina sa spolu zabáva, idú do kina, alebo do divadla. Dnes ráno sa hrnuli rodičia na detské predstavenie s krásne oblečenými deťmi.Včera v McDonalde sme sa ocitli na oslave narodenín jedného palestínskeho dievčatka. Bolo to veľmi pekné, také americké, bol tam klaun, balóniky, video, spev, tanec. Aj nás pozvali na jeden hamburger.
Polnočný tréning – rýchly pochod mal trvať do rána šiestej, ale o pol tretej sme to vzdali, lebo sme nevládali. Mne sa vrátila bolesť ramena a Lorimu opuchol členok.
Po štvorhodinovom spánku som zašiel do susedskej kaviarne Amelia, kde je dobrý internetový prístup.
Ľudia sú veľmi ochotní, usmievajú sa. Nejedná sa o klasický trojsekundový umelý úsmev, ale vidieť, že ide zo srdca úprimne.
Páči sa mi tunajšia rodinná súdržnosť. Majú úctu k starším a rešpektujú ich. Nie nadarmo, veď vo svete je v Izraeli najvyšší priemerný vek ľudí. Deti veľmi milujú, môže to byť vlastné, susedove aj neznáme dieťa.
Ich vlastenectvo by mali vyučovať, neuveriteľný je ich životný optimizmus. Tu má človek taký divný pocit, znova začína žiť, dostanú význam u nás otrepané zabudnuté hodnoty. Je dobré tu byť.
Pozdravujeme domácich príbuzných, známych a priateľov.
Teraz prišla super správa, schválili májovú skupinu, tak 22. môžeme prísť do Izraela. Kto má záujem môže poslať e-mail na adresu: kapap.sk@gmail.com
 
Izraelské dobrodružstvá III.
Dnes je 8. marca štvrtok večer. Tieto riadky píšem v jednej tichej kaviarni v Tel Avive. Nemôžem povedať, že by tento týždeň bol nudný. Na začiatku týždňa sme v kasárňach trénovali v nedelu a v pondelok. Od utorka v meste Rison el Zion, ktorá patrí do aglomerácie Tel Avivu, sme trénovali s krav-magou.
Trošku nám to zmenilo naše plány, lebo tento týždeň prebiehajú oslavy Purim. Je to viac ako tisícročný príbeh týkajúci sa Babylonu, dá sa to pozrieť na internete. Počas týchto dní sa ľudia zabávajú bez zábran, oblečú sa do veľmi komických karnevalových kostýmov a vôbec sa nenechajú vyrušovať. Pokojne a s úsmevom na tváry nám dovolili, aby sme ich odfotili.
Predavač v potravinách sa mi pochválil, že pracoval v Debrecíne a že tam „by trebalo kúpiť moriaka“ podľa maďarskej ľudovej piesne. Pozná ju a aj mne ju zaspieval s trochu blízkovýchodným prízvukom. Potom mi dal aj zľavu na zakúpený tovar. Alebo ma odmenil za to, že som sa odvážil-vydržal vypočuť jeho spev.
Včera v noci sme pochodovali 20 kilometrov. Dnes som to zdvojnásobil, lebo som sa vrátil pešo do centra Tel Avivu z mesta Holom, kde sa konali purimské sprievody. Dôvod je jednoduchý, nenašiel som zodpovedajúcu zastávku na autobus č. 172, nakoniec po 15 kilometrovej ceste som pristál na ubytovni.
Dnes je tu 26°C, veľa ľudí sa prechádzalo a bavilo na pláži. Lóránt si utorok v noci skoro zlomil palec na nohe, lebo počas spánku vo sne ešte pokračoval v tréningu a kopol do steny, ktorú skoro prelomil. Ale prežil to.
Teraz neskoro popoludní sme zaniesli svoje špinavé prádlo do práčovne, už bolo načase, lebo v našej izbe sa šíril hrozný zápach. Attila sa pekne opálil a problém je len v tom, že jeho ruka je čokoládovohnedá a chrbát je biely.
Zajtra začíname s plným nasadením druhý tréning krav-maga združenia. Nabudúci týždeň tri dni budeme trénovať za Jeruzálemom u môjho priateľa, volá sa Moshe Katz. Potom vyberieme ten, ktorý sa zdá, že je najúčinnejší a najmä ten s ktorým sa dá najlepšie spolupracovať, lebo je to veľmi dôležité pokiaľ ide o našu budúcnosť.
Krav-maga sa skladá z veľmi veľa malých skupín, jednotlivé školy sa viažu na svojich dominantných majstrov. Škola Moshe Katza ešte nie je zastúpená ani na Slovensku ani v Maďarsku, podľa mňa robia najúčinnejší a najjednoduchejší výcvik. Chcel by som ho pozvať na Slovensko, už sa mi ozval, že by mohol prísť v máji, ale vtedy by sme sa mali znova vrátiť sem do Izraela. Hoci to ešte nie je isté, lebo atmosféra sa zdá napätá. Čo sa týka správ. V každodennom živote sa nedá cítiť nič z toho napätia. Práve naopak, ľudia sú veľmi uvoľnení, veselí, kaviarne a reštaurácie sú plné zabávajúcich sa ľudí. Už si zvykli, pre nich je to normálne.
Z domu prichádzajú prosiace sms-ky, aby sme sa vrátili domov, lebo v televízii videli to a to. Verte mi nie je dôvod na obavy. Táto situácia nás napľňa takým nepomenovateľným pokojom. Cítime, že tu majú naše akcie váhu a význam. Nepozeráme sa na seba znudene v jednej dunajskostredskej kaviarni, ale sme tu v strede udalostí, aj my sme súčasťou.
Z purimského pochodu som natočil báječné video, keď sa vrátim domov zavesím to na youtube, Desiatky tisíc ľudí, tisíce vystupujúcich, pocit oslobodenia charakterizovalo tento fašiangový purimský sviatok.
Ešte nevieme kedy budeme mať zajtra tréning, lebo finišuje Purim a piatok je vlastne ako u nás sobota.
Skoro som zabudol, v meste som napočítal viac ako desať fitness klubov vonku. Na ich nástrojoch sa dá veľmi účinne trénovať. Zišli by sa aj u nás doma.
V nedeľu sa znova ozvem, zatiaľ pozdravujem Slovensko. A nezabudnite v sobotu sú voľby.
Sklut Tibor 
 
Izraelské dobrodružstvá IV.
Dnes je nedeľa, 11. marca. Tu v Izraeli je to prvý pracovný deň. Je príjemné počasie, tu v Tel Avive namerali 28°C. V Beer Sheva, kde sme boli predtým ubytovaní je bohužial horúcejšia situácia. V piatok večer izraelské letectvo vystrelilo auto jedného palestískeho vedúceho v Gaze, zomrel na mieste. Odpoveď nenechala na seba čakať, za 24 hodín vystrelili na mesto a okolie viac ako 130 rakiet. Aktuálny stav je osem vážne zranených. Útoky pokračujú. Jedna raketa doletela cca 400 metrov od fitness klubu našej kasárne, zanechala 20 metrový kráter.Po dlhom uvažovaní sme sa natrvalo rozhodli,že pre zachovanie vlastnej fyzickej bezpečnosti sa radšej nevrátime do kasární. Ubytovali sme sa v jednom hoteli, tu zostaneme do konca týždňa, kým sa nevrátime domov. Vďaka našim priateľom pokračujeme tréning u profesionáloch, na úsvite zostalo behanie na pláži, popoludní cvičíme na pláži na fitness nástrojoch.
Ja sa musím ešte vrátiť do Beer Sheva, ale idem len sám, nechcem ohroziťživot chlapcov. Musím ešte splniť jednu výzvu.
Je z nás veľmi dobrý tím. Som si istý, že chlapci sa veľmi zmenia, zmenia sa ich hodnoty a v neposlednom rade ich názory na Izrael a izraelských ľuďí. Deň čo deň sme sa stretávali tvarou tvár úprimnosťou a ústretovosťou tunajších ľudí.Sobotňajší tréning zasiahol do sabbatu, takže sa zastavila autobusová doprava. Náš tréner napriek tomu, že už mal byť doma na oslave manželkyných narodenín, doniesol nás naspäť svojim autom na naše ubytovanie. Keď som mu chcel zaplatiť začudovane sa na mňa pozrel,všetkých nás objal, ukázal na svoje srdce a povedal, že to robil zo srdca nie pre peniaze.
Myslíme si o sebe, že sme tvrdý bojovníci, ale videl som, že od tohto úprimného gesta aj chlapcom zvlhli oči.
Dnes sme sa dve hodiny opaľovali, spravil som veľa fotiek, keď bude dobré internetové spojenie tak ich zavesím na web.
Včera som sledoval výsledky volieb. Je to tak, to je jedno kto to bude robiť,ale nech je už stabilita. Gratulujem víťazovi, dolu klobúk pred každým kto bojoval, ale klaniam sa pred voličmi ktorý sa zúčastnili vo vysokej miere. Mimochodom takúto vysokú účasť žiadny politolog, žiadny inštitút verejnej mienky nepredpokladal a ani sa nepriblížil predpoveďou. Rozhodol som sa, že keď prídem domov otvorím inštitút verejnej mienky a vďaka mojím skoro dokončeným politologickým štúdiám budem rozprávať veľké a múdre veci. A keď mi to nevijde , tak na druhý deň vysvetlím presný opak.
Pozdravujem všetkých. Sklut Tibor a tím z Izraela.
 
Izraelské dobrodružstvá V.
Pomali sa blíži koniec našho trojdýždňového izraelského dobrodružstva. Píšem s kľudným svedomím,že dobrodružstvo, lebo takmer nič sa nevyvíjalo tak ako som plánoval. Napadlo ma jedna dobrá hádanka: viete ako viete rozosmiať Stvoriteľa? Povieme mu svoje plány. Človek plánuje, Pán boh spravuje.
Skúsenosti zo včerajšieho výletu do Jeruzálema v nás zanechali hlboké stopy. Skoro ráno sme odchádzali s našim priateľom Dodó Lustigom, našim sprievodcom do Jeruzálema tam, kam by podľa mňa káždý mal ísť raz za život!
Pred obedom sme najprv navštívili pamätník holokaustu, ktorý sa nachádzali mimo mesta na krásnom kopci pokrytom ihličnatými stromami. Boli sme v Yad Yashem. Skúsim napísať neopísateľné, porozprávať to čo sa nedá porozprávať, ale nenachádzam slová, zviera mi hrdlo, srdce mi bije rýchlejšie, slzy sa mi tlačia do očí. Prežili sme hroznú, depresívnú, hroznou silou srdcezvrierajúcu katarziu. Šesťmiliónov ľudí. Toľkí zahynuli nevinne počas druhej svetovej vojny v táboroch smrti. Len preto lebo inak uctievali Boha, mali iné zvyky, museli zahynúť len preto lebo existovali! Oni, títo nemí hrdinovia sú obete slepej nanávisti. Budova pamätníka je obrovský betónový trojuholník s veľkou medzerou uprosted. Pomali sme vyrazili v tichosti spolu s turistami v nekonečných radoch do vnútra, naspäť do minulosti. Počuť Hitlerove fanatické slová, ktoré živí obrovský jásajúci dav. Píšeme rok 1933. Pokračujeme v pohľade späť v histórii, ideme ďalej, ale najradšej by sme prebehli cez haly, aby sme čo najskôr opustili toto tiesnivé, depresívne prostredie. Objavia sa protižidovské zákony, tamto jeden nápis: strikný zákaz vstupu do reštaurácie pre židov a psov! Ďalej podpálené synagógy, okolo tancujúci fanatici, v pozadí hromady mŕtvol nevinných ľudí.
Vypukne druhá svetová vojna.
Znova sa ozve Hitlerov hlas: zničíme, vyhubíme tento národ, nevadí keď prehráme vojnu,ale……Invázia do Poľska, útok do Ruska……litvánske dokumenty o miestnych obyvateľoch, ktorí aktívne pomáhali. Kým dorazili nemecké vojská, dovtedy sami z usilovnosti vyničili židov. Včera ešte nahlas pozdravili predavačovi z potravín na rohu ulice a na druhý deň ho zabili. Na tvárach ľudí vidieť zdesený a nepochopiteľný výraz.
Je čoraz sklučujúcejšia atmosféra, prichádza na mňa nevoľnosť, ale musíme ísť ďalej. Maďarsko 1944, nacisti sa dostali k moci, fotky budapestianského getta a konečná pre viac ako 80 % maďarských židov. Auschwitz. Hromady topánok, na kosť vychudnuté tiene, hromady mŕtvol nemluvniatok. Lóránt už nezvláda pohľad, začne plakať, ja plačem s ním, leulunk……Na konci je hala knižnice, vysoká asi tak 20 metrov.Na policiach sú knihy, veľa veľa kníh. Nie sú to rozprávkové knihy, dobrodružné romány. Len knihy s menami obetí druhej svetovej vojny.V hale valcového tvaru v dvadsaťmetrovej hlbočine, v skale vytesanej studni je krištáľovo čistá voda.
Posledná hala je počítačová hala, kto chce môže vyhľadať svojich zdanlivých alebo skutočných príbuzných, predchocov svojich známych. Zapíšem svoje priezvisko, nájdem 94 menných príbuzných medzi obeťami z Litvi. Zapíšem rodné priezvisko svojeje mamy. Dve bratislavské obete. Zapíšem mená pár svojich známych: Mezei, Szalay, Kiss, Nagy, Horváth – objavia sa stovky mien obetí. Strašné.
Konečne sme na čerstvom vzduchu. Náš priateľ Lustig nás ešte zavedie do údolia zmiznutých náboženských zhromaždení. V obrovskej skale vytesané zoznamy kedysi prekvitajúcich židovských komunít, ktoré sú už natrvalo vyhubené. Medzi nimi nájdeme aj Dunajskú Stredu, Gabčíkovo, Veľký Meder. Pri výstupe z údolia sme uvideli pri okraji priepasti na kolajniciach visieť železničný vagón. Je to jeden z trasportných vagónov.
Mlčanlivo sedíme v modernej električke s klimatizáciou.
Pomali sa ukáže slniečko spoza mraku, pred nami je mesto viery, Jeruzálem…….
 
Izraelské dobrodružstvá VI.
Ešte stále sme ohromení od prežitej traumy, vystúpíme z električky v starom meste Jeruzálema pri damaskej bráne. Je tu obrovské, farebné, východné vírenie, brána sa nachádza v susedstve arabskej štvrte. Všetcia skúsime zjesť jeden chutne vyzerajúci kebab s baraním mäsom. Sme veľmi hladní, preto sme si ani nevšimli prvé varovné signály, nedostatok hygieny ako aj obrovské množstvo korenín.
Za desať minút sme sa držali za brucho. Ale museli sme ísť ďalej. Obklopí nás čarovné staré mesto.
….Ideme pomali na starých dlažobných kockách v obrovskom dave, okolo nás v úzkych uličkách ponúkajú svoj krásny tovar arabský, arménsky, kresťanský a židovský predavači. Kto si myslí, že sa nedájú kúpiť u arabského predavača kresťanské nábožné predmety, alebo u židovského predavača arabský kroj, ten je veľkom omyle. Všade je dostať všetko. Vyjednávanie je samozrejme povinné. Predavači si vydýchli, keď videli, že nie je s nami nekorunovateľný kráľ vyjednávačov môj priateľ Peti Kardos. Ten dokázal tri hodiny vyjednávať pre jeden ruženec. Nakoniec mu ho dal jeden arabský predavač, ktorý skoro svoju dušu vydýchol od vyčerpania, zadarmo!
Attila vykúpil skoro celú zásobu magnetiek na chladničku starého mesta, ja som prisahal na balíček svätej zeme, Lóránt na ruženec. Zrazu nás obklopil nahlas spievajúci dav, pozreli sme tabuľku na rohu ulice, bolo tam napísané: Via Dolorosa, VII. stanica. Sme tam, kde pred viac ako dvetisíc rokmi s krížom na chrbte Ježišovo utrpenie nezapôsobilo na zúrivý dav. Skoro nič sa tu nezmenilo. Len forma a obsah.
Po viac ako päťhodinovom túlaní sa sme si sadli na autobus, ktorý jazdí medzi Jeruzalemom a Tel Avivom, dobre sme zaspali a nakoniec neskoro večer sme dorazili do Te Avivu.
Na druhý deň, to je štvrtok znova smer Jeruzálem, konečná mesto Malle Adumin, domov päť danového Krav Maga trénera Moshe Katza. Po dobrodružnej trojhodinovej ceste sa nám podarilo stretnúť sa a poďme trénovať. Tréning prebieha v jeho dome v pivničných priestoroch, kde má vytvorenú telocvičňu. Po hodinovom tréningu prekvapený zisťujeme, akú jednoduchú, pre každého ľahko naučiteľnú techniku používa Majster. Dohodneme sa s ním, že čo najskôr vytvoríme s jeho menom označené slovenské združenie IKI Krav Maga. Očakávame, že ešte v tomto roku nás poctí a vycestuje k nám na Slovensko. V júni dá možnosť našim budúcim inštruktorom, aby sa zúčastnili na tréningu ktorý bude on organizovať v Izraeli. Oni budú tvoriť jadro budúcej organizácie Krav Maga.
Tu je príležitosť, aby sa s nami skontaktovali záujemcovia!
 
Izraelské dobrodružstvá VII.
Nadišiel ten deň, ktorý sme najmenej očakávali, prišlo posledné svitanie. Teraz je sobota skoro ráno a chlapci ešte spia, ubytovňa je tichá, využijem príležitosť, aby som začal písať poslednú časť svojho denníka.
Včera popoludní sme vzrušene išli na posledný Krav Maga tréning, podarí sa nám po takej krátkej dobe urobiť skúšky? Tréning bol krátky, ale tvrdý, potom nás Majster po jednom oslovil a tak isto jedného izraelského chlapca. Chlapcovi povedal v hebrejčine čo chce a oni nás napadli a my sme sa bránili použitím obrannými a útočnými technikami, ktoré sme sa naučili. Trikrát sme boli oslovený, skúška bola úspešná, ale to ešte neznamená, že od zajtra môžeme nahradiť Bruce Lee-ho! Získali sme užitočný, dobrý základný výcvik. Skoro sa mi podarilo jednému ich žiakovi vykrútiť krk, lebo vďaka mojim nedostatočným anglickým znalostiam som presne naopak pochopil príkaz, namiesto stoj som pochopil ešte zatiahnuť. Neviem kde by som bol, keby tam nebol so mnou Lóránt. Ale nakoniec sme dostali diplom, tréner nás priviezol do Tel Avivu vlastným autom napriek obrovským dopravným zápchám. Rýchlo sme sa museli rozlúčiť pred ubytovňou, ale sľúbil som mu, že mu pošlem spoločné fotky.
Večer sme išli do blízkej reštaurácie a zjedli sme obvyklé vyprážané kuracie prsia. Ja som sa ešte potom, potajomky vykradol oproti ubytovne do cukrárne, kde som zjedol jahodový joghurt s čerstvým ovocím.
Zaspali sme až neskoro večer, hneď keď sa chlapci zobudili pobalili sme sa a potom sme išli ešte poprechádzať sa po pláži a po meste, napriek zlému počasiu. V noci na tri hodiny sme si objednali taxík, ktorý nás odvezie na letisko Ben Gurion. Pred obedom o deviatej by sme mali pristáť v Budapesti, kde nás bude čakať môj syn Dávid.
 Epilóg
Je veľmi ťažké zhrnúť stručne tu získané skúsenosti, je pravdepodobné, že kvôli pozitívnym ohlasom, celú túto trojtýždňovú cestu opíšem v nejakej cestopisnej – skúsenosti opisujúcej knižnej forme, podrobnejšie opíšem všetko, čo by mohlo zaujímať tých, ktorí by chceli vycestovať.
Dovoľte mi, aby som poďakoval zamestnancom chránenej dielne Banchem- chd, najmä Balázsovi Bódisovi za aktívnu spoluprácu, pánovi Hudecovi z Popradu redaktorovi 24.portálu a Tímei Undesser novinárke týždenníka Žitný ostrov za nazištnú prácu, firme Kyäni (výrobca doplnok stravy) bez použitia ich výrobkov by sme nemali šancu vydržať do konca tieto fyzické námahy. Ďakujem Jánosovi Deutschovi z Budapesti zamestnancovi nadácie Sar-el za účinnú pomoc, mojej rodine za povzbudzovanie a výdrž, ďakujem všetkým za „like“ a pripomienky na Facebooku. Ďakujem za tréning Moshe Galisko-vi osem danovému majstrovi v Beer Sheva, Moshe Katz-ovi päť danovému majstrovi za ukážku tréningu proti ozbrojeným útokom v Aleem Edumin-e, taktiež Oved Somech-ovi päť danovému majstrovi z Rison el Zion a Merkazovi Etgar z Dojo za s nami prežité spoločné tréningy, za získané znalosti, za ľudskosť a zo srdca prichádzajúcu pomoc.
Nakoniec, ale v neposlednom rade chcem poďakovať rodičom mojich dvoch pomocníkov Attila Alfoldyho a Lóránt Klempa, že mi zverili svojich synov, a napriek desivým správam vytrvali pri mne a dôverovali mi. Dúfam, že tieto tri týždne dali pre ich synov pozitívnu skúsenosť na celý život a bude to mať ešte pokračovanie. No a ďakujem Attilovi a Lórimu za spoločne prežité tri týždne, nikdy sa nám nepodarilo pohádať sa, život nás spojil do naozajstného tímu. Dúfam, že naše priateľstvo vydrží do konca života.
Keď je medzi vami niekto koho by vábilo takéto dobrodružstvo, musí sa so mnou spojiť, v júni by som sa chcel vrátiť.
Ešte snáď toľko, že keby sa niekto opýtal, že čo tu hľadá jeden skoro päťdesiatročný chlap, na tomto búrlivom mieste sveta, tak na toto ani ja neviem presnú odpoveď. Je to túžba sebe dokázať niečo, hľadať odpovede na veľké otázky života, potvrdiť si cestu k môjmu vyznaniu a identite, posilnenie môjho vedomia, kriticky spracovať vlastné hodnoty, hľadanie dobrodružstva, odlišnosti a hľadania inšpirácie.
Pokračovanie?
Zase ma napadne stará hádanka: Ako treba rozosmiať Stvoriteľa? Povieme mu naše plány………
Lúčim sa s každým, s Tel Avovom, s Jeruzálemom, s Izraelom. Shalom Izrael. Mier tebe Izrael.
Sklut Tibor – 17. marec 2012
 
Odkaz na stránku „Izrael dobrovoľná práca“ na komunitnej sieti Facebook – kliknite sem

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún