Gemer by mohol byť naším Toskánskom. Ale nebude

Pod týmto názvom napísal komentár v denníku Sme Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk. Záchrana Gemera, ale aj ďalších regiónov nepríde cez automobilky. Ich vlastná minulosť dokáže vytvoriť viac pracovných miest ako korporácie, uvádza sa v texte, publikovanom 4. marca.
„Ľudia buď nepracujú, alebo robia za sumu, s ktorou sa v lepších rodinách neodvážia ísť ani do mesta,“ napísal Havran. Lenže do Rožňavy nepríde ani slovenský turista, píše ďalej.
„Po Lučenec sa ešte ako-tak dá, za Rimavskou Sobotou nie sú ani policajné hliadky. Za Rimavskou Sobotou vyhasína bývalá Stella Hungarie, južný ťah fungoval naposledy počas osmanského záboru, dnes je to diagnóza, o južnom ťahu blúznia všetci, poslanci, starostovia, speleológovia, občianske združenie Gotická cesta,“ konštatuje.
Gemer je podľa neho od porážky Bela IV. na riečke Slaná na jar 1241, keď zahynul výkvet uhorskej šľachty a templársky veľmajster v apokalyptickom konflikte s Tatármi, až na krátke obdobia prosperity, na okraji záujmu politikov.
„Miestni gubernátori si síce z európskych peňazí postavili bezprizorné salaše na cestách pätnástej kategórie alebo „oživili“ centrum obce, vyzerajúce skôr ako utečenecký tábor, v ktorom si humanitárna organizácia pri úteku zabudla sofistikovaný operačný stan, ale tam sa to aj skončilo,“ tvrdí.
Pripomína však, že žiadny slovenský región nie je taký európsky ako Gemer. Nikde nie je toľko ľudských a prírodných výtvorov zapísaných na zozname UNESCO. „Gemer by mohol byť slovenským Toskánskom. Ale nie je a nebude. Na rozdiel od Toskáncov na naše pamiatky totiž kašleme.“
„Napriek odvahe, s akou bránili juhovýchodnú hranicu proti Osmanom, majú v dejinách takpovediac zlú povesť,“ tvrdí o Gemerčanoch. „Veľmi rýchlo sa chceli vzdelávať, v Rožňave preložili prvýkrát do maďarčiny Homéra, v Revúcej vzniklo slovenské školstvo, odmietali svetské aj cirkevné autority, pozývali si talianskych majstrov, nechali si vymaľovať kostoly tak, ako to nie je nikde v zaalpskom priestore.“
Gemer by mohol byť podľa neho vďaka svojim kostolom, jaskyniam a ľuďom najbohatším regiónom Slovenska.
„Talentovaní ľudia oživujú kultúru v Rožňave, napriek štvorhodinovej ceste z Bratislavy prinášajú do mesta to najzaujímavejšie zo súčasného slovenského umenia, aby ho vystavili na Rožňavských radiálach, kaštieľ v Betliari má nového riaditeľa, fenomenálneho znalca aristokracie a umenia Juliusa Barciho, ktorý vie, že v museum shope nemôžu byť kúpeľné oblátky a maľované liesky,“ opisuje Havran ďalej.
Títo ľudia podľa neho potrebujú pomôcť, presne vedia, čo majú robiť a pochopili to aj miestni politici.
Na jeho text reagovala Edita Kušnierová, známa gemerská historička umenia. Jej text si môžete prečítať v rubrike BlogFórum, alebo kliknutím sem: Gemer by nemohol byť naším Toskánskom .
Foto: TASR/AP
Celé znenie článku M. Havrana v denníku Sme:  Gemer by mohol byť naším Toskánskom. Ale nebude

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún