Nedávno som si vypočula jednu rozhlasovú diskusiu s poslucháčmi na tému: Váš názor na pokuty za porušenie zákona o štátnom jazyku, z ktorej som bola, jemne povedané, zhrozená, a to najmä preto, že dotyčná rozhlasová stanica bolo Rádio Lumen.
Väčšina diskutujúcich reagovala s takou dávkou nervóznej podráždenosti a exaltovanosti hraničiacej s fanatizmom, že keby sa táto diskusia odohrala naživo kdesi v meste, mohla by končiť aj pouličnou bitkou alebo lynčom.
Kdesi v hlbinách mojej šesťdesiatročnej mysle, ktorá už kde-čo zažila, sa mi vynorili zákazy a peňažné pokuty uplatňované na Židoch počas vojnového Slovenského štátu. Najviac ma zarazili vyjadrenia typu: „menšina sa musí podriadiť väčšine“ a „musíme ich donútiť“.
Ako vidím, mnoho našich občanov ešte vždy nedokáže pochopiť, čo sú princípy demokratickej spoločnosti. Že v takomto spoločenskom zriadení neexistuje žiadne podriadenie nikoho nikomu a žiadne nútenie a donucovanie – toto funguje v totalitnom zriadení, ktorého sme sa, vraj, raz a navždy zbavili v novembri 1989.
Vidno, že máme ešte čo doháňať, aby sme pochopili princíp osobnej slobody jednotlivca a boli všetci hodní našej ťažko vybojovanej demokracie.
Mimochodom, osobne som veľmi zvedavá na uplatňovanie daného zákona v praxi. Zdá sa mi totiž, že to bez porušovania iných zákonov ani nebude možné!
