Keď v Rožňave začal svoju kariéru obchodný dom Billa, aj pri vjazde do Betliara, rovnako ako v prípade ďalších obcí, pribudli veľkorozmerné bilboardy s reklamou na potraviny Billa. To bolo pred pár rokmi. Keď dážď, sneh a vietor po čase urobili svoje, nikto sa neunúval potrhané plagáty nahradiť. Pokračovať v čítaní „Billa-boardy na odstrel“
Je až neuveriteľné, ako aj po 18-tich rokoch spoznávam mimiku tvárí, prirastených k funkciám. Ľudí, podobných tým, ktorých sme počas novembrových dní stretávali, keď nás, „nežných revolucionárov“, čakali zblednutí a vystrašení na chodbách svojich úradov. Pokračovať v čítaní „V rytme internacionály“
Sviatočný deň boja za slobodu a demokraciu, ktorým by mal byť 17. november, síce stráca lesk, ale nie silu. Tá sa odráža v géniovi loci, ktorý možno na prvý pohľad drieme aj na tých najexponovanejších miestach niekdajšej „nežnej revolúcie“, ale žije. Nevidieť ho, pretože vo všeobecnosti sa u nás v dnešných dňoch spomedzi objektívnych ľudských zmyslov stráca zrak. Pokračovať v čítaní „November bez nostalgie“
Šľak ma ide trafiť, keď si dám nejaké predsavzatie, napríklad na prahu nového roka, ale po pár dňoch, či týždňoch ho už spravidla porušujem. Určite to poznáte: nebudem fajčiť, budem sa učiť, nebudem sa prejedať, budem cvičiť, atď. A po krátkej dobe hľadám sám pred sebou rôzne výhovorky a ospravedlnenia, že prečo som to predsavzatie nedodržal, či nemohol dodržať.
Pokračovať v čítaní „Keď to (inak) nejde?“
