Toto je v poradí 2.875-ty článok, ďalší komentár, možno práve pod ním, bude pod poradovým číslom 17.305. To celé za tri roky. Uplynuli v utorok presne o 11:07 h. Slová, ktoré možno pomohli meniť náš rožňavský mikrosvet. 28. september je zároveň v poradí už ôsmykrát Medzinárodný deň za právo vedieť.
Rožňavské nomenklatúrne meštianstvo, ktorého deťúrence nikdy netrpeli z nedostatku životných príležitostí, prežilo v pokoji aj posledných dvadsať rokov a nepochybne sa zaobíde bez takýchto maškarád. Rotujúce kádre v samospráve aj v úradoch plnými dúškami chlípu svet kontokorentnej súčasnosti, o ktorý nikdy predtým nestáli.
Rožňava je vskutku čarovná.
Niekedy mám pocit, že ak by tu chceli nakrútiť čosi z najlepších čias Husákovej éry, nemuseli by meniť nič okrem kostýmov a scenérie. Mentálne by to šlo spraviť v značnej časti obyvateľstva na ostrú a bez skúšok. A tiež bez ohľadu na vek.
Raz nás, stredoškolákov, nahnali do sály historickej radnice. Konal sa tam ďalší záchvatový míting na odsúdenie chartistov a vyhlásenia Několik vět. Po prečítaní akéhosi protestu sa hlasovalo za odsudzujúcu rezolúciu.
Bez toho, aby boli prečítané dokumenty, proti ktorým sa malo hlasovať.
Moja ruka sa nezdvihla. Nebolo to hrdinstvo, len prirodzenosť, stratená v lesíku poslušne zdvihnutých rúk.
Nedávno som si pozrel dokument, venovaný udalostiam v r. 1968. Milan Šimečka ml., s ktorým sme po novembri 1989 vysedávali vedľa seba na zasadnutiach Slovenskej rady Verejnosti proti násiliu, v ňom povedal aj toto:
„Nevidím veľmi výrazné signály, že by spoločnosť túžila po slobode tak ako to vidím v iných spoločnostiach, ktoré majú dejiny slobody ako svoje osobné dejiny. Poliaci majú dejiny slobody a boja za ňu, ako kľúč k vlastnej identite. Oni majú projekt Čecha ako zbabelca. Slováka v podstate tiež, ale toho až tak nevnímajú. Pre nich je Čech synonymum zbabelca, ktorý to dokázal vždy nejako využiť. Je tam isté pohŕdanie. V iných národoch vidíme oveľa viac schopnosť rozoznať to, ako je sloboda dôležitá pre bytie, pre národ. Neviem, možno že už budeme naveky trčať v tomto dedičnom hriechu našej vôle k neslobode. Spoločnosť aj po roku 1989 vôbec nepochopila slobodu. Správala sa rovnako neslobodne za Mečiara, aj za Dzurindu, aj za Fica. Ešte stále sú tu ťažké okovy normalizácie, ešte celá tá generácia ich má na nohách. Opäť sa boja prejaviť svoj názor. Pretože to je ťažké, pretože to nie je pohodlné. Keď vidí, že sa niečo deje, nejde volať po spravodlivosti, radšej drží hubu, lebo nechce stratiť zamestnanie – tak ako v normalizácii.“
Tak hádam to aj stačí, dlhší pohľad do nášho spoločného zrkadla by mohol byť depresívny. Keďže som však tu nemal fakticky priestor (vďaka Bohu, že toľkí ste sa odvážili čosi sem napísať, ja sám tu píšem len druhýkrát v tomto roku), rád zodpoviem v komentároch tak, ako po iné roky pri výročí portálu, vaše prípadné otázky.
Belo Hefler .-)
PS: Najbližšie vás tu svojim textom poteší Robin Hood z ostrovov, Peter Karpáty ml. A celkom na záver pesnička, z ktorej som si požičal titulok a ktorú si môžete pustiť kliknutím sem
Súvisiace články: Inforožňava bude mať tri roky
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
