ODFAJKNUTÉ / V škole života chýbajú prázdniny

Vždy sa mi videlo tak trochu nespravodlivé byť vrhnutý na tento svet, bez návodu na jeho použitie. Aj šoférovať vás naučia v autoškole, ale ako žiť, to nikto netuší. Jestvujú o tom iba domnienky, ktoré občas tí múdrejší medzi nami zverejňujú ako istú cestu, no vždy bez záruky.
Zo všetkého, čo som doteraz zažil a pochopil mi vychádza, že najkompetentnejším učiteľom života je si človek sám. V rozhodujúcej chvíli sa môže spoľahnúť len sám na seba, pretože to budú jeho starosti, bolesti, sklamania či radosti, ktoré celkom určite prídu.
V škole života nie sú prázdniny, hovorí brazílske príslovie. Je to permanentná drina. Najlepšie sa zvláda v sústavnej čulosti, za nepretržitej bdelej prítomnosti, čo si vyžaduje veľmi veľa síl. Ľudské sklony k lenivosti a úniku sú totiž súčasťou výbavy každého jednotlivca a záleží len na tom, ako sa s nimi dokáže vyrovnať.
Zo všetkých vied, ktoré človek môže a musí ovládať, tou hlavnou je umenie žiť tak, aby spáchal čo najmenej zlého a urobil čo najviac dobrého, napísal L. N. Tolstoj. Znie to prosto, zrozumiteľne, ale aké je to ťažké! Konať dobro je totiž iná vec ako mať sa dobre.
V úsilí o dobré skutky je vlastné pohodlie až druhé v poradí, čo vyznieva neprirodzene. Lebo svet je iný, lepšie ho zvládajú silní, agresívni, ctižiadostiví. Každý jeden život človeka zdá sa byť len o jeho egu, ktoré, ak sa nekultivuje, ak chradne – človek upadá. Stráca energiu.
Ako potom činiť dobro, keď ste vysilený a slabý? Ostáva len pochybná spravodlivosť, ktorá vymeriava každému jeho diel v jednoznačne stanovených limitoch. Odtiaľto potiaľ! A bodka!
Zostarnúť nie je umenie, umenie je to zniesť, napísal J.W. Goethe. Ako vždy, aj teraz má pravdu. Ako sa zmieriť s faktom, že po rokoch mohutného vzopätia nevyhnutne prichádza útlm a strata životnej energie? Odpoveď som našiel vo výroku starobylého čínskeho mysliteľa Konfucia: „Keď si prišiel na svet, plakal si a všetci sa radovali. Ži tak, aby všetci plakali, až ho budeš opúšťať.“
Nemusí sa to každému podariť, ale pokúsiť sa treba. Lebo… „Ak nenájde sa hľadané, účinok predíde príčinu, choré ryby potiahnu proti prúdu a duše holubov v oku nedovidia za záhyb oceánu,“ napísal predvídavo vo svojej milej knižke veršov jeden skvelý Košičan Daniel Liška.
No a na to si treba dať pozor.
Tibor Ičo

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Slovensko potrebuje parlament regiónov