Tráva po kolená nás dostáva do kolien

V utorok 22. mája som sa tak, ako mnoho mám so svojimi ratolesťami, zúčastnila spolu so svojim 1, 5 ročným synom osláv narodenín materského centra Meduška. Oslavy sa konali na detskom ihrisku pri Inkube. Vďaka skvelému programu a množstvu zaujímavých aktivít bolo ihrisko plné. Decká sa do sýtosti vybláznili, mamy a otcovia podebatovali. Slovom, bolo to veľmi milé predpoludnie. Na tomto mieste sa chcem v mene všetkých rodičov a ich detí poďakovať MC Meduške, dobrovoľníkom, ktorí deťom asistovali pri aktivitách, ako aj vojakom a policajtom za ich časť programu (môj syn sa z vojenského auta nevedel odtrhnúť :).

MC Meduška je inak zaujímavé združenie. Poskytovaním priestoru na hranie (v priestoroch MŠ na Juhu) a organizovaním podujatí pre najmenších pomáhajú v tomto meste vytvárať silnú a súdržnú komunitu. Naše deti majú vďaka Meduške možnosť stretávať a spoznávať sa, budovať si vzájomné vzťahy už od toho najútlejšieho veku. A keďže väčšina z nich prežije v tomto meste čas svojho života, možno aj celý, je úžasné, ak môžu vyrastať s pocitom, že toto mesto je priateľské miesto s množstvom kamarátov.

Predsa len ma na Meduškiných oslavách niečo zarazilo. Vlastne vtedy som si to naplno uvedomila.

Už neraz sa stalo, že keď sme šli so synom na toto ihrisko, vítali nás na ňom porozhadzované smeti a preplnené smetné koše. Pomyslela som si, že snáď sme prišli skoro a smeti ešte nemal kto vysypať. Keď sa to zopakovalo niekoľkokrát, už som taká blahosklonná nebola a začali sa vo mne ozývať otázky, kto je za to zodpovedný. No a poslednou bodkou boli práve spomínané oslavy. Nemilým prekvapením bolo, že trávnatá plocha pri ihrisku (na ktorej tiež sa konali niektoré aktivity podujatia) bola nepokosená. Tráva siahala miestami po kolená. Toto ma zamrzelo. Mesto predsa určite vedelo, že sa toto podujatie chystá a že sa na ňom zúčastnia detičky predškôlkovského veku, ktoré merajú tak cca 80 cm. Prečo to ihrisko nik nepokosil? Toto neziskové združenie v tomto meste už niekoľko rokov vypĺňa jednu veľkú medzeru, snaží sa a dáva tým deťom signál, že voľný čas sa dá tráviť zmysluplne. Pripomínam a podčiarkujem, že tie mamičky to robia na úkor svojho vlastného času a bez nároku na honorár. Prečo by mesto nemohlo spraviť aspoň tak málo, že keď sa chystá podujatie pre všetky deti zo širokého okolia, že im pokosí ihrisko? A nielen vtedy. Detské ihrisko by predsa malo byť pokosené stále.

Neustále počúvame, že dnešné deti nešportujú, že vysedávajú celé dni doma pri televízoroch alebo pri počítačoch a okrem virtuálnych vzťahov ani poriadne nemajú tie skutočné. Nie je to aj vina nás, dospelých? Pretože tráva po kolená (a vyššie) nie je len na tomto ihrisku. Takýto obraz sa vám naskytne na VŠETKÝCH trávnatých plochách mesta. V takej vysokej tráve si asi futbal alebo naháňačky nezahráte. Môžete sa tam akurát porezať na rozbitom skle (ktoré cez tú trávnatú húštinu nezbadáte), sľapnúť do jedného zo psích výkalov (a že ich je!) alebo ako ja, nájsť si po oslavách na sebe prisatého kliešťa. Keď som ho našla, prešli mnou viaceré pocity. Najprv zdesenie, potom úľava (že si ten kliešť vybral radšej mňa ako môjho syna) a potom rozhorčenie. Ak sa tomu kliešťovi podarí, aby sa nad touto situáciu, ktorá, opakujem, je príznačná pre celé naše mesto, niekto zamyslel a tú trávu pokosil, nielen teraz, ale pravidelne, budem nakoniec tomu kliešťovi ešte vďačná.

Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk/MC Meduška

Renáta Pástorová Szappanosová

O autorovi Renáta Pástorová Szappanosová

Autorka je učiteľkou základnej školy. E-mail: rena.sova@gmail.com

Zobraziť všetky príspevky od Renáta Pástorová Szappanosová →

× Odporúčané

Fedor Gál položil kyticu k pamätnej tabuli