Je nepochybne veľa atraktívnejších vecí pre našu pozornosť, než osudy tzv. obyčajných ľudí.
Vieme mudrovať a rozčúliť sa najmä tam, kde nám nič nehrozí, alebo kde sú aspoň kamery.
Osudy človečiny sú nepravidelná relácia TV SME, v ktorej sa ľudia spovedajú zo svojich osudov, aby sa z nich poučili iní.
Jeden taký si môžete práve prečítať a možno len stačí, aby ste ho uprednostnili pred ďalšou správou zo sveta bezvýznamných celebrít.
Je vskutku otrasný a hovorí o našej hranej ľudskosti viacej, než by bolo príjemné čítať…
Vypnúť či nevypnúť vlastnej mame prístroj?
Pomôžte štátu, ušetrite mu obrovské peniaze a on vás za to posadí do takého domáceho väzenia, že po čase od zúfalstva takmer zošaliete. Prídete o prácu, súkromie, priateľov, peniaze, oddych, o všetko.
Budete sa doprosovať, plakať, zúriť, písať listy, modliť sa, aby sa to už skončilo. Stanete sa otrokom lásky k príbuznému, schopným vyviesť čokoľvek len preto, aby si vás kompetentní konečne všimli. Iba svedomie vám nedovolí spraviť to najhoršie.
Takáto je pointa príbehu zúfalej Bratislavčanky Dagmar Kyslerovej, ktorá sa sedem rokov 24 hodín denne stará o svoju nevyliečiteľne chorú mamu. Že to nie je možné? Nezmysel. Je to ešte horšie, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Zdravotná a sociálna starostlivosť sú v praxi len franforce prianí byrokratov, generujúcich legislatívu od zeleného stola. Čitať viac
