Rožňavská kožiarska manufaktúra

Priemyselná revolúcia zapríčinila aj v Rožňave úpadok remeselnej malovýroby a postupný zánik cechov. 
V tridsiatych rokoch 19. stor. tu vyrástol z cechovej garbiarskej dielne a z bývalej manufaktúry veľký podnik na spracovanie kože, ktorý založil Jozef Markó, príslušník starej rožňavskej rodiny (viď. obrázok rodového erbu).* Podnik mal sklady a komisionálne predajne v Košiciach, Prešove, Martine, Debrecíne, Miškolci a Veľkom Varadíne a svoje výrobky vyvážal i do cudziny.

Hlavným objektom podniku bola stará klasicistická dvojpodlažná budova, postavená ešte v roku 1782, ktorá ako jediná sa zachovala dodnes. Markova továreň na spracovanie kože podľa našich vedomostí fungovala do roku 1925 (možno, že Ing. Peter Marko by mal aj podrobnejšie údaje, ktoré nám chýbajú, lebo je vlastne priamym dedičom podniku, i keď ho vlastne nikdy nezdedil pre známe udalosti po „Víťaznom februári “ 1948).
Ak sa dobre, vlastne hmlisto pamätám, tesne pred vojnou a asi aj po vojne tam bola začas octáreň, neskoršie tam sídlil okresný stavebný podnik (kam sme ako gymnazisti chodievali na brigády). Keď si OSP postavil poniže novú budovu, došlo k búraniu starej továrne, až na vstupný objekt s hodnotnou klasicistickou fasádou.
Aj o ten sa však čoskoro začali zaujímať buldozéry hlavne z toho dôvodu, že na mieste objektu sa malo vybudovať parkovisko novej budovy OV KSS (dnes v nej sídli mestský úrad). Rožňavskí pamiatkári vtedy vynaložili veľa úsilia na záchranu budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
Premnohé rokovania sa napokon skončili priaznivo: budova mala byť zachovaná pod jednou podmienkou, že v nej Banícke múzeum zriadi novú expozíciu dejín robotníckeho hnutia a budovania socializmu v okrese Rožňava. V rokoch 1973 – 77 bola budova komplexne obnovená a zničené dvorové krídlo bolo dostavané ako moderná prístavba (na obraze K. Tichyho Dvor Markovej továrne, olej na plátne, 1924, súkromná zbierka, ho ešte môžeme vidieť v jeho pôvodnej kráse).
Následne tu Banícke múzeum zriadilo na svoju dobu veľmi progresívne a moderne koncipovanú expozíciu, ktorá bola po roku 1989 preinštalovaná na tzv. otvorený depozit, kde sú návštevníkom sprístupnené jeho najzaujímavejšie zbierky.
Budova bývalej kožiarskej manufaktúry na Šafárikovej ulici v Rožňave je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok obdobia klasicizmu na Slovensku. Jej geometricky vyvážená čelná fasáda so sústavou pilastrov a štukovou výzdobou je riešená s veľkým umeleckým citom.
V oblúkových archivoltách nad oknami prízemia sú umiestnené antikizujúce figurálne reliéfy, znázorňujúce jednotlivé fázy kožiarskej výroby, v rohoch nad vstupnými portálmi sú znaky mäsiarskeho cechu.
Jedna z najvýznamnejších slovenských historičiek umenia Dr. Alžbeta Güntherová-Mayerová sa v roku 1966 o tejto pamiatke vyjadrila ako o slovenskom unikáte. Aj toto hodnotenie v mnohom prispelo k jej záchrane, ktorá zároveň znamenala aj vytvorenie dôstojných priestorov pre stálu vlastivednú expozíciu. Je skutočne hodnotná, oplatí sa ju navštíviť.
Edita Kušnierová
*Príbuznými rožňavských Markóovcov bola aj slávna levočská maliarska rodina Markóovcov (otec a 4 deti), z ktorej otec, Karol Markó starší (1791-1860) sa stal maliarom európskeho významu. Počas svojho šesťročného pôsobenia v Rožňave v službách biskupa Eszterházyho v r.1820 nakreslil a namaľoval na plátno veľkých rozmerov mapu biskupských lesov (v archíve Bisk. úradu). Pre ilustráciu jeho maliarskeho majstrovstva pripájame jednu z jeho olejomalieb vytvorenú počas pobytu v Taliansku.
Budova je dnes sídlom Baníckeho múzea:
 
Doterajšie časti seriálu si môžete prečítať kliknutím tu: Rožňava včera a dnes

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún