Renáta Pástorová: Za 400 korún

Keď som mala asi 13 rokov, spolužiačka Vlasta mi priniesla kazetu. Bol na nej nahratý koncert partičky chlapcov, o pár rokov starších odo mňa, ktorá si hovorila Za 400 korún. Vypočula som si nahrávku so zvedavosťou a so zatajeným dychom. Bola to láska na prvé počutie a to nadšenie trvalo a trvá dlhé roky.
Nahrávku – dodnes neviem, ktorý génius mal ten nápad koncert nahrať – som počúvala najprv v jednom kuse, neskôr už len sporadicky, ale nikdy nezapadla prachom. Vždy po čase som sa k nej vrátila a vždy sa mi rovnako páčila.
Páči sa mi aj dnes, viac ako 20 rokov po prvom počutí. Ako som zistila, nahrávka sa šírila ako oheň a stala sa kultovou záležitosťou generácie, ktorá v 90-tych rokoch 20. storočia prežívala svoje tínedžerské obdobie.
Boli to tí mladí ľudia, ktorí svoje prvé lásky a priateľstvá nenadväzovali nastajlovaní vo vyblýskaných diskokluboch, ale v ošumelej, škaredej  a úplne obyčajnej krčme, ktorá už svojim názvom mala pripomenúť, že estetika škaredého nie je nič iné ako snaha uchopiť svet taký, aký je: bez príkras, ale autentický.
Tou krčmou bola Rakva, dnes už neexistujúci pajzel, cez ktorý sa vchádzalo cez mreže, dodávajúce vzrušujúcu exkluzivitu. Pre tých pred mrežou (zväčša zákazníkov susediaceho Džezu, ideologicky úplne v opozícii k Rakve) bola mreža symbolom miesta, kde sa schádzali outsideri a socky, pre tých za ňou to bol symbol miesta, kde sa dal zažiť ťažko popísateľný aj vysvetliteľný pocit blízkosti a ozajstnosti.
Práve pre zákazníkov Rakvy sa Za 400 korún stala niečím, čo ich nielen fascinovalo, ale aj definovalo. Navonok jednoduché, ale vypointované úderné texty, niekedy kritické, inokedy vtipné, politicky nekorektné a úprimné, o svete, aký žili vtedy 16-17 roční chlapci.
Ani hudba nebola nejako extra zložitá, pár akordov, ale poskladaných tak šikovne a originálne, že stačí prvých pár tónov a zasvätení okamžite vedia, o ktorú pieseň ide. K tomu nezameniteľný prejav speváka Romana. A nielen spev, ale aj jeho hlášky medzi piesňami, ktoré okamžite „zľudoveli“.
O kapele aj samotnej nahrávke som nevedela dokopy nič. Nahrávka vznikla údajne počas koncertu v Gemerskej Polome asi  21. 8. dakedy na začiatku 90. rokov minulého storočia, tipujem tak rok 1993 alebo 1994. Vraj to bol jediný koncert tejto kapely.
Mnohé „vraj“ a „údajne“ v tomto príbehu a potom už nič, a predsa to stačilo na to, že keď sa niekedy v nejakej debate utrúsilo spojenie Za 400 korún, nielen Rožňavčania, ale punkeri  z hociktorého kúta Slovenska uznanlivo pokyvovali hlavou. Stal sa totiž akoby Veľký tresk v malom. Z ničoho nič vzniklo čosi, čo nebolo možné ignorovať. Čosi, čo si našlo svoje miesto v punkerskom nebi.
Lenže bol len ten jeden koncert a je len tá jedna nahrávka a potom už zase nič a nikto nevedel ani to, čo sa stalo s členmi kapely. A tak prešlo snáď 20 rokov (alebo aj viac) a zrazu sa objavil plagát, že 4. 4., v čase veľkonočných sviatkov, odohrajú Za 400 korún s dvoma členmi pôvodnej zostavy (spolu s ďalšími dvoma kapelami) svoj koncert v podniku, ktorý si hovorí Rakwa. Nie je to „stará“ Rakva, ale je neďaleko tej pôvodnej a má ambíciu vrátiť späť čosi z atmosféry zašlých čias.
V sobotu 4. 4. večer praskala Rakwa vo švíkoch. Staré známe tváre, niektoré nezmenené, niektoré sa dali spoznať už len ťažko. Niektoré celkom neznáme. Prvá kapela Posledný zamyká rozohriala publikum. A potom to prišlo. Stačilo prvých pár tónov úvodnej piesne a ľudia rad za radom vstávali z lavíc a poďho dopredu.
Užívali si to všetci. Publikum spolu so spevákom odospievalo všetky piesne. V prvých radoch pogovali ako o dušu (prevažne) fanynky, čo členov kapely iste potešilo. V sále snáď nebolo človeka, ktorý by nepodupkával nohou a nekýval hlavou. Poslucháči zhltli spevákovi všetko. Aj to, keď si počas koncertu, na pódiu, akoby sa nechumelilo, vybavil súkromný telefonát.
Čas plynul inak, sladko, uvoľnene, no akosi rýchlo. Koncert trval možno 40 minút. Škoda. Ale veď nabudúce to bude dlhšie. Koncertný večer ukončili Picasso blot.
Sobotňajší večer bol dôkazom, že Za 400 korún nie je len legendou, ale že je to veľmi živá legenda. Bolo to super a vďaka patrí všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Tomu, v koho hlave vznikol nápad tento koncert zorganizovať a aj ho zorganizoval. Projektu Za 400 korún, že si našli čas a prišli zahrať.
Verím, že nebudeme musieť čakať ďalších 20 rokov na ďalší koncert. Už teraz sa teším na pokračovanie a v kútiku duše verím, že nielen príde, ale že si na ňom budem môcť vypočuť aj nové veci. Určite neklamem, ak poviem, že by to potešilo mnoho ľudí.
RENÁTA PÁSTOROVÁ
Autorka je pedagogičkou
Foto: Facebook / Za 400 korún 
****************************
Staršie príspevky si môžete prečítať v rubrike Publicistika – Recenzie. Vlastné zážitky z kultúry, či umenia nám môžete posielať na email redakcia@inforoznava.sk 
Za 400 korún v rožňavskom klube Rakwa 4. 4. 2015. Kapelu aktuálne tvoria Roman Andoga – spev, Július Deme – basová gitara, Punky – gitara a Maithor – bicie

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Fedor Gál položil kyticu k pamätnej tabuli