Pripomenuli si revolučné roky

Aj v Rožňave si pripomenuli 162. výročia vypuknutia revolúcie v Uhorsku v roku 1848.
Pri soche Lajosa Kossutha, ktoré je už niekoľko rokov inštalovaná pri Baníckom múzeu na Šafárikovej ulici,  sa zišlo tak ako každý rok niekoľko desiatok ľudí.
V Pešti sa 15. marca 1848 konalo veľké ľudové zhromaždenie. Predstavitelia maďarskej revolučnej mládeže žiadali od uhorského snemu splnenie 12 bodov.
Tie zahrňovali odstránenie poddanstva, zrušenie aviticity – nescudziteľnosť majetku, zrušenie daní pre zemepánov a cirkev, nahradenie všeobecnou daňou pre všetkých, slobodu tlače, zrušenie cenzúry, rozšírenie volebného práva, zavedenie štátneho súdnictva a vytvorenie nezávislej uhorskej vlády.
Uhorský snem 18. marca 1848 schválil väčšinu z týchto zákonov a 11. apríla 1848 ich podpísal rakúsko-uhorský panovník Ferdinand V.
Revolúcia zmenila charakter štátu. Zrušenie poddanstva odstránilo rozdelenie spoločnosti na privilegovaných a neprivilegovaných a zabezpečila rovnosť všetkých pred zákonom.
Marcovými zákonmi sa Uhorsko stalo nezávislým štátom, predsedom uhorskej vlády sa sal gróf Lajos Batthyány. Minister financií Lajos Kossuth viedol radikálnu stranu Uhorska.
Uhorská vláda venovala pozornosť hospodárskej modernizácii krajiny, zároveň sa snažila o premenu Uhorska na maďarský národný štát, odmietla uznať postavenie ostatných národov. Tie žiadali vytvorenie národných provincií s vlastnou správou a inštitúciami.
Netreba tiež zabúdať na časté polemiky poslanca Ľudovíta Štúra na zasadnutiach Uhorského snemu v Bratislave s poslancom Lajosom Kossuthom, ktorý emancipačné snahy Slovákov aj v rámci Uhorska vôbec neakceptoval. Z týchto dôvodov sa prvýkrát v dejinách výraznejšie aktivizoval slovenský národ, predovšetkým vďaka úsiliu štúrovskej generácie.
Po počiatočnej eufórii bol sformulovaný vlastný postup Slovákov, ktorý sa začal vydaním tzv. liptovských žiadostí na úvodnom ľudovom zhromaždení z 27. marca 1848 v Liptovskom Mikuláši a potom v Žiadostiach slovenského národa z 11. mája 1848 v Ondrašovej, ktoré boli smerované uhorskej vláde, snemu, kráľovi a palatínovi.
Uhorská vláda ich absolútne nebrala do úvahy, ba práve naopak. Tak sa Slováci nemohli prikloniť na stranu maďarskej revolúcie a boli donútení pridať sa na stranu panovníka.
Boje rozpútané medzi maďarskou a cisárskou armádou v rokoch 1848 – 1849 sa ukončili 13. augusta 1849 pri Világoši kapituláciou maďarskej strany. Revolúcia bola krvavo potlačená a Uhorsko sa formálne stalo korunnou krajinou.
Zdroj: Kronika Slovenska (1.)
Foto: Inforoznava.sk / Michal Valaštek, Július Richnavský
 

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún