Záchranné práce hradu Muráň v Revúckom okrese pokračujú aj v tomto roku. Ako informoval starosta obce Muráň Roman Goldschmidt, súčasťou obnovy hradu bol archeologický výskum.
Aj teraz sa obci podarilo zamestnať 18 dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených uchádzačov o prácu.
“Dostali sme finančnú podporu 28.000 eur od ministerstva kultúry prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom. Program zapája nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva a sezónnu prácu od mája do novembra získalo 18 nezamestnaných z našej obce,“ uviedol starosta.
Podľa jeho slov už od roku 2013 kedy sa s obnovou a záchranou hradu začalo, obec prispieva nemalými finančnými čiastkami zo svojej pokladne. “Keďže hrad rekonštruujeme z dotácií Ministerstva kultúry SR, automaticky musíme rátať so spoluúčasťou vo výške 5 percent. Tohto roku nám odklepli 28-tisíc eur“.
Pre obec to nie sú zanedbateľné prostriedky, no miestna samospráva si uvedomuje, že hrad je pre návštevníkov zaujímavým artiklom.
“Najmä v letnej sezóne je lákadlom pre turistov. Hrad jej najnavštevovanejšou pamiatkou v regióne. Je našou prioritou obnoviť ho a prilákať tak do obce ešte viac záujemcov. Cestovný ruch je pre nás dôležitý,“ povedal R. Goldschmidt.
Osemnásť ľudí z obce vyberali podľa špeciálnych kritérií. Keďže projekt prebieha v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, museli hľadať dlhodobo nezamestnaných. Z toho 20 percent tvorili ľudia starší ako 50 rokov, pre ktorých je násť si prácu v regióne takmer nemožné.
“Prihliadali sme aj na to, aby sa na prácach zúčastnili napríklad murári. Prax a zručnosť síce nepatrila medzi požiadavky úradu, no zaškoliť pod odborným dohľadom človeka so skúsenosťami je výhodou,“ objasňuje starosta.
Podľa jeho slov, práce na hrade napredujú pomaly, no má to svoj dôvod. “Ide o odborné práce a prebiehajúce archeologické výskumy, kde sa nedá nič urýchliť. Pracuje sa podľa tradičných technológii, starých viac ako 500 rokov,“ dodal R. Goldschmidt.
Aj počas tohto roka sa prioritne zamerajú predovšetkým na miesta, akútne vyžadujúce zásah, akými sú napríklad Hlavná veža. Venovať sa budú aj statickým problémom na Koháryho paláci a prejazdovej prístavbe Hlavného paláca s kaplnkou.
Zaujímavosti
Podľa koordinátora projektu sa pri prácach zistilo aj niekoľko zaujímavostí. Predpokladané presbytérium kaplnky v Hlavnom paláci bolo v skutočnosti prístavbou s dreveným točitým schodiskom. Zrejme išlo o nejakú malú zvonicu, prislúchajúcu ku kaplnke, ktorá bola v hornom podlaží a chodilo sa do nej z paláca.
Na hrade prebiehal aj archeologický výskum, ktorý bol vykonaný z dôvodu overenia možností odvodnenia Protitureckého bastiónu a doskúmania istých detailov pre architektonicko-historický výskum. Jedným zo zaujímavých nálezov je ryha, vysekaná v skalnom podloží, ktorá súvisí s technickým zariadením pôvodného historického výťahu do hradu.
Renáta MAZURKOVÁ
Ilustračné foto: Klub priateľov Muránskej planiny
