Malá nočná hudba

Každý, kto má niekoho v susedstve, sa už stretol možno aj s menej príjemnými záležitosťami. Jednou z nich je klasické rušenie nočného kľudu. Sused si dá hlasnejšie rádio, prípadne nemierni svoj hlasový fond a vy máte po spánku. Raz či dvakrát sa to tolerovať dá, sme predsa ľudia a snažíme sa vychádzať dobre. Ak sa to ale opakuje permanentne, prípadne sa do toho zamieša alkohol, zrejme vám dôjde trpezlivosť.

Máte dve možnosti. Buď sa zdvihnete a pôjdete si to vybaviť so susedom osobne, čo by asi nemalo veľký efekt, keďže vás sotva vníma a túži iba po svojom poháriku, priateľoch a hudbe, alebo zavoláte políciu.
V podobnej situácii som sa ocitol minule ja. Ale poďme pekne poporiadku.
Pre ozrejmenie veci samotnej musím najprv uviesť, že tesne v mojom susedstve, zo strany od balkóna bytu, býva početná rómska rodina. V Dobšinej to nie je nič výnimočné a kto túto skúsenosť nemá, nazývame ho my domáci šťastlivcom.
Vysvetlím aj prečo.
V isté, veľmi neslávne dni v mesiaci, okolo dvadsiateho, sa to mesiac čo mesiac začína znovu. Milý sused aj s rodinou odchádzajú na poštu prebrať si sociálne dávky a hneď pri pošte majú po ruke market. Jeho prvou zastávkou je zjavne regál s alkoholom a rozhodne sa pre svoju obľúbenú značku – tzv. čučo. Taška je o chvíľu naplnená zelenými fľašami, ktoré si veselo tiahne domov, pričom sa navôkol usmieva ako mesiačik na hnoj.
O malú chvíľu sa začnú zbiehať jeho kamaráti z kolónie. Začnú spolu piť od poobedia (lebo skôr sa nevstáva) a človek musí nútene počúvať kvalitný výber rómskej hudby, okorenený neúspešným karaoke prítomných. Sú predsa u kamaráta na súkromnom pozemku, hladina hluku neprekračuje povolené maximum a vy viete, že s tým nemožno robiť jednoducho nič. Radšej sa preto zbalíte a odídete niekam preč z bytu.
Vrátite sa večer, ale oslava je práve v najlepšom prúde. Minie sa 22-há hodina a ak vás čaká náročnejší deň, uvažujete už o spánku. To sa žiaľ ale nedá pri hluku, ktorý k vám ide aj cez zatvorené okná s prikorením revu v nejakej reči, ktorej sotva rozumiete.
Asi budete stáť pred otázkou, čo urobiť. Pôjdete dolu medzi minimálne siedmich podgurážených chlapíkov, alebo to budete riešiť civilizovanejšie?
Ja som sa rozhodol pre druhú možnosť, ktorá je myslím si aj účinnejšia. Lenže v mojom prípade bola už takmer polnoc (23:45 h.).  Zavolal som na mestskú políciu v Dobšinej a oznámil im, čo sa deje. Na mieste boli o pár minút a taktiež za pár minút bol aj pokoj. Kamaráti výborných susedov odišli späť na kolóniu, hlasná hudba dohrala a zavládlo vytúžené ticho.
Bývam v obytnom dome, kde je celkom šesť rovnakých bytov. Každému obyvateľovi vystrájanie našich susedov lezie na nervy, nie som sám, ale každý sa bojí zasiahnuť. Pritom stačí iba urobiť jediné. Zavolať ľudí, ktorí si svoju prácu robia dobre a verte, vedia pomôcť.
Juraj Karika

Ilustračné foto: Stock.xchng
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Radosť z bádania a objavov