Rubriku Mesto s nadhľadom sme spustili len nedávno. Karikatúry nie sú v médiách ničím výnimočným, no v tých lokálnych majú predsa len ťažšiu pozíciu.
Od dotknutých ľudí, pôsobiacich v miestnej politike a verejnom živote, vyžadujú zmysel pre humor a nadhľad. Od tvorcov zas primeranú mieru tejto formy kritiky.
Na karikatúru, zverejnenú v utorok 11. februára večer, zareagovala hneď na druhý deň dopoludnia dotknutá Erika Szabadosová (nez.), ktorá deň predtým zložila ako náhradníčka sľub poslanca rožňavskej samosprávy.
„Poškodzovanie dobrého mena a cti, pozmeňovanie listiny sľubu poslanca zverejneného z osobným údajom, vlastnoručným podpisom z hanlivým textom budem riešiť podľa platných predpisov na základe konzultácie s advokátom,“ uviedla v maili (citujeme bez redakčnej úpravy).
Pôvodná karikatúra totiž imitovala jej poslanecký sľub s novým textom: „Sľubujem za svoj bankový účet, že budem hlasovať podľa nariadenia mestského vedenia.“ Po dohode s autorom sme ju síce stiahli, v rubrike však budeme pokračovať a pani poslankyňa „účinkuje“ v novom obrázku.
K dispozícii máme už aj názor renomovanej právnej kancelárie z Bratislavy.
„Je rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom. Karikatúra sa považuje za hodnotiaci úsudok a na základe takejto karikatúry by nemalo dôjsť k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti politika, najmä pokiaľ sa poukazuje na konanie politika,“ vysvetľuje v stanovisku.
Ako sa tam ďalej uvádza, pre karikatúru je typické, že zveličuje a ironizuje, mala by však byť postavená na reálnom základe. Je teda zrejmé, že forma takejto kritiky bude o niečo tvrdšia, napriek tomu je dôležité, aby celkom zjavne nepresiahla hranice primeranosti vo vzťahu k sledovanému cieľu kritiky. Aj kritika vo forme karikatúry môže prekročiť účel oprávnenej kritiky, upozorňuje právna kancelária.
„Pri posudzovaní práva vášho média na zverejnenie vecnej kritiky, prípadne vo forme sarkastickej karikatúry na jednej strane a práva na súkromie pani poslankyne, by mal prevážiť záujem na zverejnení, pokiaľ to celkom zjavne nevybočilo z medzí demokratickej spoločnosti, čo podľa nášho názoru, najmä ak uvedenú karikatúru berieme ako nadsázku, by malo byť v norme,“ konštatuje ďalej.
Tomáš Kamenec, právny zástupca denníka Sme v prípade sporu s Robertom Ficom, ktorý v roku 2010 zažaloval noviny, uviedol: „Súd nemôže poskytovať ochranu samoľúbosti politika. Nemôže mu vyhovieť tak, aby politik stanovoval čas, kedy ho je možné karikovať a kedy nie.“
„Navrhovateľ v čase zásahu bol osobou známou všetkým občanom ako predseda vlády a najsilnejšej politickej strany a z tohto dôvodu je preto povinný znášať väčšiu mieru kritiky,“ uviedla v zdôvodnení rozsudku v neprospech Fica okrem iného sudkyňa.
Súdy vtedy povedali, že Fico je ako politik povinný znášať väčšiu mieru kritiky. Sloboda slova neplatí len na informácie, ktoré sú vnímané pozitívne a sú neškodné, ale aj na nepríjemné alebo šokujúce.
V regionálnych médiách, ak za nimi nestoja veľké vydavateľské domy, akoby naďalej platilo, že mocní zdvihnú telefón a domáhajú sa svojho spôsobom, aký bol obvyklý za čias okresných tajomníkov komunistickej strany. Alebo rovno dajú podanie na políciu, ktorá prevádzkovateľov zbytočne predvoláva na podanie vysvetlenia.
Obsah portálu infoRoznava.sk tvoria najmä mladí ľudia vo svojom voľne, pracujú vo virtuálnom redakčnom spoločenstve a túto svoju snahu sa snažia premeniť do čo najlepšieho žurnalistického výsledku. Nie vždy sa to možno vydarí, no to by nemalo byť dôvodom na zastrašovanie zo strany dotknutých, ak si ctia elementárne princípy slobody a demokracie.
V minulosti dal podnet na políciu za diskusné príspevky pod článkami na infoRoznava.sk aj rožňavský primátor Pavol Burdiga (Most-Híd). Výnimkou neboli SMSky, či telefonáty na mobily tvorcov portálu, hoci na komunikáciu s verejnosťou slúži výlučne email redakcia@inforoznava.sk, prípadne odkazová služba.
Dokument – Ústavné práva médiá
Archívne video: Šéfredaktor SME o Ficovej žalobe (2009)
