Kalendárovinky – JÚL

Aj keď býva mesiac júl označovaný za najteplejší v roku a venuje nám pranosticky veľmi populárne letá dvoch svätíc – svätej Margity (okolo 13. 7.) a svätej Anny (okolo 26. 7.), pokračuje Medardova mokrá stopa z júna.

Okolo 4. júla ju sledujú známe prokopské dažde a po stáročia vieme: Na sv. Prokopa – vody plná priekopa. Ďalšou  pohromou sú veľmi nebezpečné dažde magdalénske (okolo 22. júla), ktoré často majú aj v strednej Európe v niektorých rokoch i katastrofálne následky – žiaľ, neraz so stratami na životoch a miliónovými škodami na majetku i úrode.

Predkovia nás obohatili o obe varianty – mokrú s divokými – neraz až vražednými povodňami – i slnečnú, ktorú dedovia priliehavo nazvali  letnými psími dňami – psíci vtedy celodenne zaliezajú do tieňa.

Rozprávkové leto svätej Anny je vrcholom tohto ročného obdobia. Býva už, napriek vysokým teplotám, aj časom nášho začínajúceho smútku z citeľne  sa skracujúcich dní – leto, samozrejme, trvá až do septembrovej rovnodennosti – lenže svetla ubúda.

Júl, ktorý na Morave a v Česku nazývajú červencom, býva, podľa ich dávnej  výstižnej pranostiky podľa starootcovského „modelu“ –  Měsíc červenec – ze sparna, potu, deště a bouří spletenec.

Keď v júli zo dňa ubúda – horúčav pribúda. Je to však aj požehnaný čas nového chleba – čo má v „agende“  oslávenkyňa z 13. júla – Margita. Dávno pred novodobými olympijskými hrami, venovala sa známa letná svätica disciplíne – hodu kosákom do žita, pretože je stále suverénnou štartérkou žatvy.

Chlebová orientácia je radostná – prináša dožinky s vencami hojnosti a oslavami.

V Margitkinom batôžku však býva i odpornejší obsah. Je všeobecne známe: Margita sype muchy za humná. A nielen tam – rozsýpa muchy, ovady a inú háveď doslova všade, sú  nielen premnožené, ale aj mimoriadne dotieravé a krvilačné.

Bzučiace pľuhavstvá vedia: načim sa im zásobiť –  tepla začína zrána a nocami tíško ubúdať. Napriek tomu, že len deň po Margitkinom sviatku má ešte meniny aj Kamil, o ktorom  starkí vraveli: Na Kamila – zo slnka najväčšia sila.

Konkuruje  Eliáš (20. 7.) –  o ňom na dedinách vedia, že bielizeň usuší razom a to aj pod kriakmi – ale o deň neskôr to vraj už neplatí.

Ibaže, po vodne rizikovej Magdalénke už striehne aj Anna – a hoci  býva darkyňou legendárneho leta – ľudkovia už vedia, že platí: Od svätej Anky,  chladnejšie večer aj  za ránky. 

Svätá Anna – chladná z rána, ba niekde o nej  hovoria: Svätá Anna – jesenná už je panna. To o nej dobre vedia aj hubári, pretože  práve dňom svätej Anny je vraj jej termín tajomného zakladania hríbikového potešenia už jesennej kvality.

Ale aj tak ešte niečo hreje:  je to radosť z dobrej úrody, keď sa roľník na Jakuba (25. 7.) dočká naplnenia radostnej gazdovskej pravdy: Jakub, chleba nakúp – pálenky nalej – pôjdeme ďalej. K dožinkám.

Tento letný svätec patrí k tým, ktorí dovidia až k Vianociam. Starkí verili: Ak  teplo  na Jakuba – studené Vianoce. V minulosti sa nejeden vidiečan venoval bizarnej aktivite – rátal  mračná. Lebo kedysi dávno niekto presne podľa toho zvedel: Koľko mračien jakubských – toľko snehov zimných.

Ilustračné foto: Archív iR

Eva Bombová

O autorovi Eva Bombová

Novinárka, študovala žurnalistika na Univerzite Komenského v Bratislave, žije a pracuje v Košiciach. E-mail: ebombova@gmail.com

Zobraziť všetky príspevky od Eva Bombová →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún