Jesenná slza a martinské proroctvo

Kalendárovinky

Žijeme aktuálne už v tmavej a stále chladnejšej časti roka. Boh svetla zomrel s jesennou rovnodennosťou a zo studených temnôt sa až do zimného slnovratu začnú trúfalo vynárať všakovaké zlé sily. Preto treba skontrolovať a doplniť si zásoby cesnaku. Lebo november prináša hneď   dva rizikové, už našim prapredkom dobre známe obávané termíny. Sú nimi strídžie dni, ktoré  v jedenástom mesiaci roka pripadajú na Katarínu (24. 11.) a Ondreja (30. 11.).

Svetla síce bude v tomto, predkami predzimou nazývanom čase ďalej nezastaviteľne ubúdať, teplo však ešte chvíľami statočne vzdoruje. To sa už aj v tomto roku na samom prahu novembra vľúdne potvrdilo, keď nás potešilo posledné babie leto roka – leto Všetkých svätých. Všetci ho radi vidíme – ešte  jemne zahreje. A v chryzantémovej trpkastej aróme cmiterov nám slniečko vedno s plamienkami spomienkových sviečok a lampášikov súcitne a podporne uberá z chladu citového rozochvenia, vyvolaného  spomienkami na tých, ktorí nás predišli na ceste do večnosti. Už generácie pred nami zaznamenávali tento nebeský doping a do množstva pranostík zakódovali nádejný odkaz: Okolo sviatku Všetkých svätých slnko ešte uroní malú slzu babieho leta. Alebo iná vraví: Všetci svätí vypustia ešte na nejaký včas pravé babie leto.  Pravdaže, poistili sa doplnkom: Leto Všetkých svätých trvá tri hodiny, tri dni alebo aj tri týždne. Lebo mnohé pokolenia sa z tohto oteplenia tešili ako z potvrdenia: Deň Všetkých svätých  býva posledným, ktorý zaháňa zimu. To môže v nejednom roku potvrdiť už nasledujúci deň – Pamiatka zosnulých, známe Dušičky, keď už predkovia vedeli: Deň zádušný býva pľuštný.

Svoj klasický dopravný prostriedok – najchýrnejšieho, lebo vešteckého koníka v kalendári – má už totiž osedlaného prvý posol obávaného jesenného ochladenia – svätý Martin (11. 11.). Podľa starých kroník vraj v roku 1076 pricválal Martinko a jeho tátošík mal na kopytách takú krutú zimu, že až Veľká noc ju poslala do dejín. V roku 1407 zabíjala martinská zima ľudí  na cestách, hynul dobytok, studne zamrzli po samé dno, vtáci   padali zabití krutými mrazmi v letku a zaľadnenie presahovalo výšku človeka. Preto sa ľudia v Česku dodnes boja, aby nedošlo k potvrdeniu obsahu pranostiky: Na Martina s mocí, vtrhne zima v noci. Ľudová meteorológia sa veky sústreďuje i na farbu predpovednú Martinovho koňa. Ak je biely (zasnežený), zima prinesie sneh ale i veľa fujavíc. Ak docvála v sivom (hmly), zimu čakajme premenlivú a ak na žltom tátošíkovi (slnečno), príde poriadne tuhé a možno i suché  zimisko. Medzi obávaných studených tvorcov novembrového počasia patrí oddávna aj Katarína (25. 11.) a stále platí: Svätá Katarína má pekné meno ale chladné veno. Kto by sa nevedel dočkať snehu, toho Katka zvykne spoľahlivo informovať naplnením dávnej múdrosti:  Na svätú Katarínu zaklope na okno sneh.

A predsa –  aj tá najdrsnejšia predzima zvykne i povoliť. To vtedy, keď  sa  ešte pred Katarínou zvykne v nejednom roku prejaviť na Klementa (23. 11.) krátke oteplenie ako konštatuje pranostika: Svätý Klement zimu mierni a vodu z ľadu cedí. Výdatnejšie môže v tomto smere pomôcť aj  v kalendári mesiaca posledný svätý – Ondrej a to v rámci vľúdnejších dní ondrejsko – mikulášskeho oteplenia. To neraz potvrdzuje deduškovský odkaz: Prišiel svätý Ondrej, ešte sa ohrej, lebo potom už zime iba na prípecku ujdeš. A aby toho, čo v nás vyvoláva mrazenie, nebolo dosť – Katarína a Ondrej sú i prvými reprezentantmi obávaných strídžich dní neskorej jesene. A tu je potom čas ochranného cesnakového čarovania – od konzumácie až po  preventívne antistrigové natieranie vrát.

Eva Bombová

O autorovi Eva Bombová

Novinárka, študovala žurnalistika na Univerzite Komenského v Bratislave, žije a pracuje v Košiciach. E-mail: ebombova@gmail.com

Zobraziť všetky príspevky od Eva Bombová →

× Odporúčané

Fedor Gál položil kyticu k pamätnej tabuli