Dušičky, Halloween či Samhain?

Je tradíciou, že na sklonku októbra a začiatku novembra si každoročne pripomíname tých, ktorí už nie sú medzi nami. Toto obdobie sa stáva v mnohých prípadoch dokonca nákupnou a cestovnou horúčkou. Nie každý si ale tento čas pripomína rovnakým spôsobom.
Kresťanský sviatok všetkých svätých a tiež pamiatka zosnulých, ľudovo nazývané ako „dušičky“, sú späté predovšetkým s rodinnými tradíciami. Zapálením sviečky na cintorínoch zvyčajne v kruhu rodiny si ľudia pripomínajú zosnulého príbuzného, alebo blízkeho a vzdávajú mu tak úctu.
V našich končinách je tento spôsob azda najbežnejší. Korene musíme hľadať v roku 837, keď pápež Gregor IV. vyhlásil dni, ktoré poznáme aj dnes, za kresťanské a sviatočné.
Neskôr, v 16. storočí, sa pod vplyvom reformácie zmenila aj podstata sviatku. Protestantské cirkvi prišli s verziou, ktorú poznáme najmä zo západných krajín, pričom je hojne oslavovaná v USA. Z názvu  Hallows Eve Day, v doslovnom preklade predvečer všetkých svätých sa zaviedol sviatok s názvom Halloween.
Je to sviatok oslavovaný večer 31. októbra a vyznačuje sa strašidelnými kostýmami, koledovaním od domu k domu za sladkú odmenu. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo tradičné vydľabávanie a zdobenie tekvíc, v ktorých horia sviečky. Môžme sa s ním stretnúť už aj u nás, najčastejšie v podobe haloweenskych párty či večierkov.
Všetky uvedené sviatky majú jedného spoločného menovateľa. Prebrali tradície z oveľa staršieho pohanského sviatku, pričom ich pôvod priznávajú aj samotné kresťanské cirkvi.
Sviatok Samhain má okolo 2000 rokov, je oslavou čarodejníckeho nového roka a  pôvodne to bol keltský koniec roka, teda začiatok tmavej polovice zimy.
Tradíciou Samhainu je, že na okne sa nechávajú zapálené sviečky na pomoc predkom a duchom, aby našli svoj milovaný domov. Tiež sa pridávali ďalšie stoličky ku stolu, alebo k ohnisku pre neviditeľných hostí. Na okraj ciest sa dávali jablká pre duchov, ktorí zablúdili alebo nemajú kam ísť. Vyrezávané tekvice znázorňovali ochranných duchov. Počas tejto noci sa aj veľa čarovalo.
Plodiny, ktoré ostali po Samhaine na poli, sa už nesmeli zbierať, ostávali duchom prírody. Stavali sa ohniská, do ktorých sa hádzali kosti ako obetina za zdravý a hojný dobytok. Ohniská boli označené menami rodín. Uprostred dediny bola vatra, ktorá symbolizovala jednotu. Popol z týchto ohňov sa potom rozprášil na polia za účelom ochrany a požehnania zemi. Dodnes sviatok Samhain vyznávajú v jeho pôvodných podobách v závislosti od tradície stúpenci kultu Wicca.
Juraj Karika
Ilustračné foto: Fotodobsina.sk
 
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Fedor Gál položil kyticu k pamätnej tabuli