Dubovský odporúča 17 poslancov

Nezávislý poslanec Juraj Dubovský vypracoval stanovisko k návrhu na zníženie počtu poslancov na 13 a volebných obvodov na 2.

Písomné stanovisko predložil primátorovi Vladislavovi Laciakovi (Smer-SD) ešte 15. marca. Na zastupiteľstve začiatkom marca zaznel návrh občana mesta na zníženie počtu poslancov a volebných obvodov.
Predniesol ho zástupca občianskej inciatívy Občiansky klub Rožňava Matúš Bischof. Ten vtedy uviedol: “Ako zástupca OK Rožňava predkladám týmto návrh mestskému zastupiteľstvu, aby sa na svojom najbližšom rokovaní zaoberalo možnosťou zníženia počtu poslancov z 19 na 13 a zníženia počtu volebných obvodov zo 4 na 2.” Primátor reagoval slovami: “Je to návrh občanov, o tom hlasovať nedáme, nie je ani taký bod, aby sme o tom teraz hlasovali, ale určite takýto materiál do orgánov mesta predložíme.”
Téme s sa venovali predtým v článku Hej, páni konšelé a v tejto veci sme oslovili práve poslanca Juraja Dubovského, povolaním právnika, ktorý nám prisľúbil komplexnejšie vyjadrenie. “Otázka počtu volebných obvodov je v Rožňave pomerne zložitá vzhľadom na existenciu mestských častí. Návrh na zníženie počtu poslancov a počtu volebných obvodov si preto vyžaduje dôkladnú analýzu,“ uviedol vtedy pre Inforoznava.sk okrem iného.
Ako uvádza vo svojom stanovisku, doručenom aj našej redakcii, rozhodnutím zastupiteľstva z 25.  septembra 2006 bol pre volebné obdobie rokov 2006 až 2010 stanovený počet poslancov na 19, teda v maximálne možnom počte (rovnako, ako vo volebnom období 2002 -2006).
Poukazuje tiež na fakt, že na Slovensku je 12 miest (vrátane Rožňavy) s počtom obyvateľov od 15.000 do 20.000, s celkovým počtom obyvateľov 211.429. Pôsobí v nich 226 poslancov, teda v priemere jeden poslanec na 935 obyvateľov. V týchto mestách je na počet obyvateľov v priemere viac poslancov, ako v Rožňave.
Ako ďalej vo svojom stanovisku uvádza, vo volebnom období 1998-2002 bolo v Rožňave 5 volebných obvodov. Mesto akceptovalo požiadavky občanov častí Nadabula a Rožňava Baňa, ktorí chceli mať v mestskom zastupiteľstve poslancov.
Pripomína v ňom taktiež prípad z pred rokov, keď Ústavný súd prejednával volebnú sťažnosť občana Ing. I. M. z Rožňavy, ktorý namietal porušenie práva na rovnosť volieb. Argumentoval tým, že kandidoval za poslanca vo volebnom obvode č.3, kde získal 346 platných hlasov, čím sa stal len 1. náhradníkom, lebo sa umiestnil na 8. mieste a vo volebnom obvode sa volilo len 7 poslancov. Pritom vo volebnom obvode č. 1. stačilo na zvolenie za poslanca – 246 hlasov, vo volebnom obvode č. 2 – 240 hlasov, a vo volebných obvodoch č. 4 (miestna časť Rožňava Baňa) len – 41 hlasov a č. 5 (Nadabula) len – 61 hlasov.
Volebná sťažnosť bola zamietnutá len preto, že bola podaná oneskorene. Jednoznačne to vyplýva z ďalšieho rozhodnutia Ústavného súdu vo veci volebnej sťažnosti občana, bývajúceho v jednej z mestských častí v Martine. Sťažovateľ vtedy namietal, že už od vzniku Slovenskej republiky a pričlenenia obce Tomčany k mestu Martin nemá táto mestská časť „svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve“, čím dochádza k porušovaniu čl. 30 ústavy a § 9 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb., podľa ktorého v meste, ktoré sa člení na mestské časti, hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.
Ústavný súd sťažnosť zamietol a v tejto veci vyslovil tri základné zásady:
1. Rovnosť volebného práva, tzn. okrem iného, aby sa každý volič mohol za rovnakých podmienok uchádzať o zvolenie a mal rovnakú šancu na získanie poslaneckého mandátu.
2.Rovnosť volebného práva a tvorba volebných obvodov, kde je okrem iného uvedené, že ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení tak, aby každému poslaneckému mandátu zodpovedal približne rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo volebnom obvode a tiež to, že Veľké rozdiely v počte občanov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody. 
3.Rovnosť volebného práva a právo mestskej časti mať „svojho“ poslanca, kde Ústavný súd nespochybňuje, že záujem obyvateľov mestskej časti mať v mestskom zastupiteľstve „svojho“ poslanca má charakter legitímneho verejného záujmu, zároveň ale pripomína, že pri vytváraní volebných obvodov v podmienkach konkrétneho mesta sa môže tento záujem dostať do rozporu s iným verejným záujmom, ktorým je garantovanie rovnosti volebného práva. Rovnosť volebného práva má charakter ústavného princípu, ktorý je chránený priamo Ústavou Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na postavenie ústavy ako základného zákona štátu musí mať intenzita jeho ochrany prednosť pred ochranou akéhokoľvek iného verejného záujmu, ktorý nemá ústavnú relevanciu, t. j. v danom prípade záujmu obyvateľov mestskej časti mať v mestskom zastupiteľstve „svojho“ poslanca.
Mestské zastupiteľstvo pre volebné obdobie rokov 2002 až 2006 a rovnako aj pre obdobie rokov 2006 až 2010, rozhodlo o vytvorení 4 volebných obvodov: č. 1 – 6 poslancov, č. 2 – 4 poslanci, č. 3 – 8 poslancov a č. 4 – 1 poslanec.
Ako ďalej poslanec Dubovský vo svojom stanovisku uvádza, rozdiely v počte obyvateľov na 1 poslanca podľa jednotlivých volebných obvodov už nie sú veľké, pri stanovení volebných obvodov v r. 2010 ich možno ešte viac vyrovnať s prihliadnutím na počty voličov. Uvádza pritom, že v r. 2006 bolo na zvolenie za poslanca mestského zastupiteľstva potrebných v 1. obvode 348 hlasov, v 2. obvode 314 hlasov, v 3. obvode 509 hlasov a vo 4. obvode len 231 hlasov.
Zároveň vo svojom stanovisku upozorňuje, že volebný obvod č. 4 presahuje hranice mestských častí Nadabula a Rožňava Baňa ( patria tam aj Strelnica a časť Štítnickej ul.) a preto je podľa jeho názoru vytvorenie tohto volebného obvodu ako jednomandátového v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona 346/90 Zb., podľa ktorého majú byť vytvorené viacmandátové obvody.
V závere svojho stanoviska konštatuje, že počet poslancov 19 je v podstate úmerný počtu obyvateľov a zodpovedá aj počtom poslancov v porovnateľných mestách. Napriek tomu si myslí, že by bolo vhodné počet poslancov znížiť na 17.
V prípade počtu volebných obvodov vidí poslanec Dubovský 4 možnosti:
a/ ponechať doterajšie 4 volebné obvody bez zmeny, avšak volebný obvod č. 4 je len jednomandátový, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 346/90 Zb.
b/ ponechať terajší počet 4 obvodov s tým, že volebný obvod 4 bude dvojmandátový, čím sa odstráni rozpor s ustanovením § 9 ods. 1 z.č. 346/90 Zb. a zároveň bude ponechaná pomerne reálna možnosť zvolenia kandidáta za mestské časti Nadabula a Rožňava baňa. Volebný obvod č. 4 by sa musel rozšíriť o cca 1.100 obyvateľov, čo môže byť problematické. Zároveň by sa mali o cca 1.100 obyvateľov zmenšiť volebné obvody č. 1 a č. 2.
c/ vytvoriť 3 volebné obvody tak, že doterajší volebný obvod č. 4 by mal byť dvojmandátový a mal by sa rozšíriť o počet obyvateľov zodpovedajúci pomernému počtu na 1poslanca, z doterajších volebných obvodov č. 1. až 3. vytvoriť 2 volebné obvody, v ktorých by sa zvolilo zvyšných 15 poslancov
d/ vytvoriť 2 volebné obvody, no v takom prípade môže podľa poslanca Dubovského nastať stav, že niektoré časti mesta nebudú mať v MZ zastúpenie, lepšie postavenie získajú kandidáti hlavných politických strán u voličov, ktorí volia podľa straníckej príslušnosti a aj nezávislí kandidáti, ktorých poznajú v celom meste
Celkom na záver poslanec Dubovský vo svojom stanovisku, doručenom našej redakcii, uvádza, že konečné rozhodnutie o stanovení počtu volebných obvodov prijme mestské zastupiteľstvo pravdepodobne na svojom septembrovom zasadnutí.
Ilustračné foto: Inforoznava.sk / Michal Valaštek
Dokument: Stanovisko k počtu poslancov a volebných obvodov

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún