Čierny deň v histórii Dobšinej

V rožňavskom okrese sú mestá a obce s bohatou, ale niekedy až príliš krutou históriou.
Mnohé z nich zažili nemilosrdné zdieranie tureckými a cisárskymi vyberačmi daní. Medzi tieto mestá patrí aj Dobšiná. Dobšiná bola v tom čase bohatým mestom s baňami a hámrami, v ktorých sa skujňovalo železo.
Ležala v dosahu fiľakovského sandžaku a Turci sa snažili donútiť jej obyvateľstvo, aby sa podvolili a odovzdávali im dane a poplatky.
Najprv vysielali do jej okolia matralovcov – príslušníkov ľahkej pechoty, alebo jazdy zloženej z balkánskych Slovanov, prevažne kresťanov v službách Osmanskej ríše. Títo odvliekali baníkov a ostatných obyvateľov a potom za nich žiadali vysoké výkupné. Každodenné drobné nájazdy a neustále hrozby donútili Dobšinčanov k tomu, aby začali vyplácať nepriateľovi požadovanú daň.
Turecké jarmo znášalo mesto niekoľko rokov. Turecký defterdar (vyberač daní) vybral v septembri 1584 predpísanú sumu, ale vybrané peniaze do Fiľakova neodvádzal a vyhlásil, že Dobšinčania odmietajú platiť dane. Vyslanec mesta sa ale márne snažil dokázať, že celoročný poplatok už zaplatili a vyberač daní ho ukradol.
Turecký vojenský oddiel sa 14. októbra 1584 dostal až k Dobšinej a večer o 21:00 zaútočil. Vylámali brány a mužov, ženy a deti vyvliekli na priedomie. V snahe zabrániť úteku tým čo sa schvávali na povalách podpálili ich príbytky. Turci opustili vydrancovanú Dobšinú po šiestich hodinách.  Ako znamenal dobšinský kronikár: zostali len tí, ktorí v meste zahynuli.
Ostatných bosých a spútaných hnali rýchlim krokom smerom na Fiľakovo, dovedna 352 obyvateľov. Po príchode do Fiľakova tretinu dobšinčanov odovzdali a ostatných predali na verejnej dražbe. Mnohí zo zajatých sa dostali do Budína, Stoličného Belehradu, Carihradu a inde, kde znášali jarmo otroctva, ktoré bolo ťažšie než smrť. Túto smutnú udalosť v histórii Dobšinej dlhé roky pripomínal gotický evanjelický kostol postavený roku 1480, ktorý pamätným zvonením o 21:00 a 03:00 pripomínal hrôzu, ktorú mesto zažilo.
Na pamiatku tejto udalosti bola v evanjelickom kostole osadená aj tabuľa s latinským textom, ktorej preklad vám prinášame. Ak podľa jednotlivých odsekov usporiadame veľké latinské písmená textu a vyjadríme ich ako čísla, dostaneme počet zajatých 352. Je to pôvodná renesančná tabuľa vyhotovená po napadnutí mesta. Vyhotoviť ju dal nástupca farára Piltzia, ktorý sa volal Žigmund Peczelius. Farár Pilcz, ktorý o osudnom dni napísal, sa sám vtedy skrýval pred Turkami v lese zvanom „Pfarrers Peschl“.
 
„ Dobšiná nezabudni nikdy na rok 1584 a na 15. októbra, keď v noci Turci na prach spálili, všetkého pozbavili., vykradli a okovaných bitkou ťahali sebou tvojich ľudí, ženy, deti, ktorých si vychovala. Niektorých ochránil Boh z nehorázneho osudu, ktorí ďaleko v Ľudovej záhrade, v lesoch, v baniach pracovali. Chudákov zajatcov rýchlo hnali k Rimavskej Sobote, kde zlobou božou v zatvorenom chráme prežívali. Takto trpí človek, ľudia, ktorí Boha, vieru spotupili. Odtiaľ potom ako dobytok hnali ich ďalej do Fiľakova, kde vycifrovanou mládežou Szoliman šľachticovi sa ponížili a do konca života ostali. Ostatných zajatcov predali do cudziny. O väčšine zajatcoch žiadne správy viac nedošli.“.
 
Juraj Karika, Foto : Rudolf Pellionis

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Bude mať Rožňava ulicu Jaskyniarov?