– Ešte sme sa dosť nevytešovali, urodzený pane, a už takú veľkú robotu nám dávate…
– Tešiť sa, to môžete aj inokedy. Trebárs hneď za pár dní. Veď Vianoce idú, a ak ste dobrí kresťania, čomu ja ale veľmi neverím, po tých niekoľkých dňoch, čo som tu. Pokračovať v čítaní →
„Mami, všakže deti ani nemôžu byť Židmi, iba ujovia a tety…?“
/Zlomok rozhovoru z ulice, počutého v polosne, cez otvorené okno, v roku 1996 n.l./
Árpád Tőzsér
János Alt mal v mestečku fotografický ateliér, známy a obľúbený široko-ďaleko. Neskôr sa taktiež tu stal vojenským mestským veliteľom. Pokračovať v čítaní →
Šaňo, kde to na tú Františku lezieš, aby ťa pán Boh skáral! To Inco ti také dve zauchá dá, ak sa k tamtým vrátiš, že ti v ušiach do vzkriesenia zvoniť bude! No, ale môžem tu ja vrieskať a pána Boha na teba volať, keď on už tú robotu, čo s tebou bolo treba vykonať, za sebou má. Pokračovať v čítaní →
Milá Rožňava, prepáč, že nie osobne, ale len takto listovo a s miernym spozdením. Dlho som hľadal slová, lebo v takýchto chvíľach sa nachádzajú ťažko. Ak by som Ti napísal hneď, keď som sa dozvedel tú správu, bol by to list plný zúfalstva a plaču, a nie podpory, ktorú v týchto ťažkých nastávajúcich dňoch tak veľmi potrebuješ. Pokračovať v čítaní →
