Cítite tú skvelú atmosféru? Sršiacu energiu nadšenia pre spoločnú vec, hrdosť na svoje mesto s výhľadom? Jednoducho Rožňava a jej februárové dni.
Februárové preto, lebo v roku Pána 1291 uhorský kráľ Ondrej III. daroval mesto ostrihomskému arcibiskupovi. Stalo sa tak 31. decembra. Vo februári (3. 2. 1291) len nariadil metáciu (vytýčenie) hraníc mesta. Toľko spomínaná Darovacia listina ako prvá písomná zmienka má dátum decembrový.
A aby to bolo všetko zrozumiteľnejšie, tak oslavujeme aktuálne od 24. januára, dňa výročia „oslobodenia mesta slávnou sovietskou armádou“. To je predsa len kúštik medzi tým.
Nejaké tie dni či mesiace hore-dole tomuto spôsobu vnímania tradície neprekážajú. Raz možno radní dospejú k tomu, že vhodnejším mesiacom je september aj s jarmokom, hoci nás vtedy nikto neoslobodil, ani nedaroval. Ale aspoň je príjemne teplo.
A nemusí nám prekážať ani to, že tie spriatelené mestá v Čechách a Poľsku, či budapeštiansky obvod, nepoznáme až tak, aby sme mohli aspoň dúfať, že o dôvodoch ich výberu tuší aj niekto iný, než naša samospráva.
Prekážať by nám všetkým mohla skôr neuveriteľná čistota v oslavujúcom meste. Veď pri toľkej mase dobre platených a mestom organizovaných agentúr a ľudí pre tzv. aktivačné práce, o ktorých sa ideme takmer potknúť, je to celkom logické, nie?
A permanentne nás obšťastňuje skvelá práca mestskej i štátnej polície. Hliadky si popri výbere parkovného (áno, parkovať na tráve sa nemá, ale nemôže to byť jediná viditeľná činnosť polície) a dievčatkách začali konečne všímať aj všakovaké oslavujúce indivíduá, spievajúce nám v pravidelnom mesačnom rytme na sídliskách svoje koledy na oslavu nášho sociálneho systému. Alebo sa mýlim?
No a celkom neuveriteľné je, ako sa o všetkom a včas dozvedáme z nami platených mestských médií. Ako sa venujú pátraniu po možných súvislostiach predaja a prenájmu mestského majetku, pozadiu plánovania a realizácie investícií, či spôsobom organizovania kultúrnych podujatí.
Ako všetok svoj platený čas jednoducho usilovne venujú tomu, aby sme vedeli, použijúc slová z elánovskej pesničky, keď už tu mali ten úžasný koncert, „kto za koho kope“.
Ako všetky tie zmluvy o predaji a nájmoch, či realizovaných a plánovaných investíciách, si môžete prečítať kedykoľvek na internetovej stránke mesta. Ako nami platení úradníci a správcovia mestského majetku a mestských firiem ochotne strážia, aby nič, naozaj nič nebolo ani náhodou niekde šikovne zabudnuté, nevybavené, neodpovedané, či nebodaj rozflákané rodinnými putami a podnikavými kamarátmi.
A teda oslavujme svoju neznámu históriu aj smutne známu prítomnosť. Program Dní mesta je vskutku veselý a pestrý. Asi ako úsmev oživeného Kim Čong-ila v tej donedávna spriatelenej severnej časti Kórey.
Mimochodom, narodil sa vo februári.
PS: No a aby som trošku prispel do toho hudobného sveta rožňavského aj inak, tu je dielko známeho publicistu Rada Ondřejíčka z portálu Humno.sk, na ktoré som si v súvislosti s aktuálnym Haberom a plánovaným Desmodom opäť spomenul. Bavte sa .-)
Hitler sa dozvedá, že DESMOD neprídu
