Kedysi patril k najviac citovaným sociológom. Zo dňa na deň sa stiahol, pretože nechcel byť „hovoriacou hlavou“. Politiku však sledovať neprestal. „Často nemáme názor a aj vďaka tomu sme paradoxne úspešní,“ hovorí sociológ MICHAL VAŠEČKA.
Prečo nemá ľavica za sebou uznávaný think tank?
„Na Slovensku nebolo zvykom zakladať vyhranené ideologické think tanky, ktoré by boli ľavicové. Ľavica s tým nikdy neuspela, skôr sa snažila rozvíjať akademické prostredie, ktoré bolo vždy previazané so štátom a s jeho štruktúrami – na rozdiel od liberálov či konzervatívcov. Možno to vyzerá, že ľavica je nevýrazná, ale ide o falošný obraz. Je pravda, že jej intelektuálne elity sú momentálne paralyzované. Fica však rozhodne nepovažujú za svojho reprezentanta, len si nenašli priestor, ako sa mu postaviť. “
Hoci politiku už nekomentujete, určite ju pozorne sledujete. Kam sa uberá?
„Z toho, čo predvádza táto vláda, som znechutený. Slovensko už nemôže mať horšiu zostavu ako Smer-HZDS-SNS. Mečiara ani Slotu nemám potrebu komentovať, Smer sa však určite nespráva ako sociálnodemokratická strana. Je to autoritárska ľavica, ktorá nerobí zmeny v oblastiach, ako sú ľudské práva či menšiny, ktoré pravicové vlády zanedbávali. Hnevalo ma, keď som videl, ako sa Ivan Mikloš, Pál Csáky a ďalší ostentatívne nezaujímali o Rómov. Napokon však dosiahli viac ako táto vláda, pretože nechali expertom voľnú ruku.“
Prečo je táto vláda úspešná?
„Politológ by povedal, že je to preto, že to dobre predávajú voličom. V skutočnosti je to však tak, že mnohí voliči chcú, aby to robili práve takto. Počas Dzurindových vlád boli ľudia frustrovaní a unavení z rýchlosti všetkých zmien a reforiem. Už vtedy som hovoril, že sa to vypomstí, čo sa aj stalo. Zrazu prišla vláda, ktorá je len udržiavacia – neprináša nové témy ani riešenia, pričom platí, že kto nič nerobí, nič nepokazí.“
Rýchlosť zmien bola možno škodlivá z hľadiska nástupu Smeru. No nebyť reforiem a hospodárskeho rastu, v čase krízy by sme zrejme padli úplne na dno.
„Určite áno. Je to vždy dilema, keďže Slovensko je konzervatívne. Voliči nemajú radi rýchle zmeny, čo sa potvrdilo už pri rozpade Československa. Zmobilizoval nás až obrovský prepad v období mečiarizmu – pamätám sa, keď nám Američania, ktorí sem prišli niekedy v roku 1997, hovorili, aby sme to robili aspoň ako Rumunsko. Bol to šok, ktorý nás nakopol, nechceli sme byť čiernou dierou na mape Európy.“
O pol roka sú voľby. Má v nich opozícia šancu?
„Myslím, že otázka stojí tak, s kým sa spojí Smer po voľbách. Opozícia trpí tým, že sa vyčerpali veľké témy. V roku 1989 to bolo jasné – návrat do Európy, reformy, euro, Schengen. To všetko je preč, zostalo tu akési postmoderné prázdno. Nevieme, čo so sebou, pričom len minimum ľudí si uvedomuje, že krajina, ktorá je ekonomicky z najhoršieho vonku, by mala uvažovať, čo urobí, keď odídu automobilky, montážne firmy na výrobu LCD televízorov a podobne. To znamená, ako sa stať znalostnou ekonomikou.“
Túto tému sa snaží otvárať vicepremiér Čaplovič.
„Áno, ale myslím, že ho nikto veľmi nepočúva. V minulosti to skúšal Mikloš, no tiež málokto rozumel, o čom hovorí. Ak sa čo najskôr nespamätáme, o desať alebo pätnásť rokov budeme znovu prekvapení, že nie sme v prvej lige. V rámci B-skupiny, to znamená medzi ekonomicky slušne rozvinutými krajinami, ktoré sú tak trochu montážnymi linkami, sme celkom dobrí. Je to podobné ako v hokeji, kde sa dokážeme presadiť v zápasoch s Bielorusmi či so Švajčiarmi. No keď príde rad na veľkú šestku, zlyháme. Slovensko je skvelým druholigistom, nevytvára však priestor, aby bolo prvoligistom. Nerozvíja školstvo, neinvestuje do vedy, vláda málo podporuje high-tech priemysel.“
Je dvadsaťročie od revolúcie úspešný alebo skôr neúspešný príbeh?
„Slovensko je veľmi dravá a zdravo agresívna krajina. Tých dvadsať rokov je určite veľkým víťazstvom. Niekedy možno viac, ako by sme si zaslúžili, keďže všetko robíme na poslednú chvíľu. Navyše sme spoločnosť oportunistov – často nemáme názor, a aj vďaka tomu sme paradoxne úspešní. Takí Poliaci či Česi prezentujú na veľa vecí jasné postoje, a veľmi sa im to nevypláca.“
Smutné, že sme úspešní vďaka oportunizmu.
„História sa nepýta na spôsoby, dôležité sú výsledky. Niekomu sa to nemusí páčiť, ale svojím spôsobom je to dobrá stratégia. Fungovalo to za Dzurindu, funguje to aj za Fica. Napriek tomu tiež platí, že Slovensko je ešte stále nedospelá krajina, ktorá bola založená podvodom. Nie všetkým išlo o štátnosť, bola tam aj kopa oportunistov, ktorí pochopili, že priemysel sa bude privatizovať len raz. Ako kedysi povedal Milan Šútovec, túto krajinu treba symbolicky založiť ešte raz.“
Zdroj: Sme.sk Čítajte viac
