Mestské lesy – úspešný príbeh?

Mestské lesy boli mestu Rožňava vrátené v máji 1993. Po prevzatí boli pridelené k Technickým službám mesta ako úsek mestských lesov a obhospodarované trojčlenným personálom. Jedným z prvých krokov bolo vytvorenie vlastného poľovného revíru.
„Iróniou je, že dva roky po vytvorení a úspešnom poľovnom hospodárení bolo vtedajším vedením mesta rozhodnuté o prenájme poľovného revíru, vrátane poľovníckej chaty, malej skupine rožňavských poľovníkov. Sťažnosti ostatných poľovníkov neboli vypočuté,“ uviedol pre infoRoznava.sk Pavol Horňák, bývalý člen dozornej rady a dnes externý pracovník podniku, ktorý svoje postoje prezentoval aj na marcovom rokovaní mestského zastupiteľstva.
Podľa neho malo zostať poľovné hospodárenie v réžii mestských lesov s tým, že ktorýkoľvek poľovník môže v revíre poľovať ako platiaci hosť. „Je zaujímavé, že podobný model sa inde ujal, alebo ho práve zavádzajú.“
V súvislosti s výkonom práva poľovníctva treba podľa neho spomenúť časté konflikty psíčkarov s poľovníkmi na okraji mesta. „Často končia zastrelením psa a súdnym procesom. Predísť sa tomu dá tým, že mesto požiada úrady o vyhlásenie pozemkov za nepoľovné.“
Ide najmä o lúky nad Podrákošom po okraj lesa, ďalej k štátnej ceste Košice -Lučenec až po kasárne, a na opačnej strane mesta od Indiánskeho jazera po okraj lesa až po Strelnicu. Taktiež o lúky pod Kalváriou od domova dôchodcov po hvezdáreň.
„Tieto plochy sú bežne využívané na prechádzky,“ vysvetlil Horňák.
Poukázal tiež na tradičnú prímestskú rekreáciu v Rožňavskej doline. „S využitím starých poľovníckych chodníkov na cyklotrasy, je ich vac ako 10 až 15 km, by bolo možné robiť aj dlhšie túry. Vybudovanie miest na oddych nie je veľmi nákladné.“
Pri ostatnom rokovaní zastupiteľstva o prenájme revíru Mestské lesy Rožňava nemali záujem o poľovníctvo. „Chápem, že ak pridajú vedeniu prácu a plácu nie, potom nie je záujem o poľovné hospodárenie. To, či poľovník z pozície poslanca môže personálu škodiť, nech zváži každý sám. Mienka vedenia mestských lesov tým môže byť ovplyvnená,“ upozornil Horňák.
Ako ďalej uviedol, pri prevzatí lesov bol stav zvážnic dobrý iba v južnej časti. V časti od Grexi na sever boli zvážnice v zlom stave a porasty neboli sprístupnené približovacími linkami. V rokoch 1995 až 1997 sa vybudovali približovacie linky v celkovej dĺžke asi 2,5 km.
Nezjazdné  cesty sa zrekonštruovali na základe schváleného projektu. Horňák tvrdí, že pôvodný projekt počítal s predlžením asfaltovej cesty na Ďurovu osadu. Táto časť projektu ani zavedenie elektrického vedenia z Grexi na Ďurovu osadu nebola zrealizovaná.
„Na Ďurovej osade malo byť podľa môjho návrhu zriadené prímestské rekreačné stredisko, vrátane oživenia Matúšovej chaty, ktorá vyzerá ako kópia voloveckej, a Bryndzárky, ktorá je najvyšším vrchom v našom katastri,“ pokračoval.
Podľa neho je na škodu veci, že zanedbaním údržby budovy na Ďurovej osade, čo poľovníci pred 10-timi rokmi sľúbili, je z nej dnes budova na zbúranie.

Zisk vytvárali od začiatku

„Priemerná, väčšinou úmyselná ročná ťažba bola do r. 1998 okolo 3 tisíc m3 a zalesňovanie 3 až 4 hektáre. Všetky práce sa vykonávali z vlastných zdrojov a napriek vtedy  zlej situácii na trhu s drevom sa od prvého roka vytváral zisk,“ pripomenul Horňák.
Úsek mestských lesov ako organizačnej zložky Technických služieb mesta bol iba prechodným riešením. Cieľom bola samostatná mestská firma. V roku 1996 a 1997 bol podľa Horňáka silný tlak na spoluprácu s firmou Scotish Woodlands. „Našťastie, táto spolupráca sa nezrealizovala napriek podpísanému memorandu o porozumení.“
Podnik Mestské lesy vznikol podľa Horňáka s podnikateľským zámerom, ktorý mal za cieľ v rámci zvýšenia zamestnanosti okrem obhospodarovania lesov aj spracovanie dreva na vlastnej píle pre potreby mesta a na predaj reziva. Piliarska prevádzka bola zriadená, zastavená bola pre vysoké straty.
„Ako je možné, že súkromník kúpi drevo v Rožňave, odvezie ho do Lučenca, poreže a predá so ziskom?“ – pýta sa Horňák. „Nebude problém v tom, že či píla funguje, či nie, výplata manažmentu je rovnaká? Dnes je mestská píla zavretá a predpokladám, že chátra.“
DSCF8241
 
Pripomenul tiež, že výrub stromov na území mesta, vykonaný v roku 1996, sa ukázal ako výrazne lacnejší v porovnaní s dovtedajším spôsobom jednorazových akcií cudzích firiem.
„Môj návrh na spojenie údržby mestskej zelene, ktorá mala vlastnú škôlku a jej ročný rozpočet v tom čase bol asi 3 milióny korún, a mestských lesov, sa bez vysvetlenia nezrealizoval. Mesto naďalej kupuje sadenice a rezivo z cudzích a nepochybne drahších zdrojov,“ pokračoval. Škôlka patrila v tom čase mestskej zeleni a pri spojení s mestskými lesmi by to mohlo byť podľa neho výhodné pre oboch.
Po roku 1998 sa zdravotný stav smrečín na Slovensku začal výrazne zhoršovať, podotkol ďalej. „Veterná kalamita na Osrblí a v Tatrách, s následným rozšírením lykožrúta a neustálymi obštrukciami ochranárov, tento stav ešte zhoršili.“
Ročná ťažba vtedy podľa Horňáka stúpla až na 10 tisíc m3. „V spolupráci s vtedajším  konateľom L. Gordonom sa nám, aj keď za cenu veľkej prácnosti a zvýšených nákladov, darilo spracovať aktívne chrobačiare. Zisk podniku bol nižší, ale výsledkom boli porasty, v ktorých sa nám stále viac objavovalo prirodzené zmladenie.“
Ako ďalej vysvetlil, v týchto porastoch sa neskôr nemusí zalesňovať, zvýšené náklady sa tak vrátili a zo zmladenia rastie prirodzený les. „V tom období boli odkúpené a zrekonštruované budovy starých dielní od podniku Štátne lesy, zakúpené vozidlo T-815 a zriadená prevádzka už spomenutej píly.“
Pestovné práce sa vykonávali vlastnými 10-timi až 14-timi sezónnymi pracovníkmi. „Zmenou dotačných podmienok Európskej únie sa podnik dostal do situácie, keď pestovnú činnosť vykonáva na základe súťaže bratislavská firma a v subdodávke betliarska firma.“
Po výmene konateľa bola piliarska prevádzka daná do prenájmu, ale po zadlžení podnájomníka zastavená, dodal ďalej.
„V budúcnosti sa treba vyhnúť najmä myšlienke prenájmu alebo predaja mestských lesov. Piliarsku prevádzku treba znova spustiť a rozšíriť o výrobu obalového materiálu, jednorazových paliet a pod. V spolupráci s mestským úradom môžu mestské lesy prispieť k rozvoju prímestskej rekreácie,“ uzavrel Horňák.

Hudaček: K predaju alebo prenájmu sa nebudem vyjadrovať

S akým aktuálnym rozpočtom podnik hospodári, sme sa spýtali súčasného konateľa spoločnosti Bohuša Hudačeka. „Celý plán hospodárenia, vrátane mzdových nákladov, je zverejnený na internetovej stránke mesta v kapitole mestské organizácie. Zároveň je zverejnený aj na našej stránke,“ vysvetlil.
Na otázku, či si nemyslí, že poľovné hospodárenie malo ostať v réžii mestských lesov s tým, že ktorýkoľvek poľovník môže v revíre poľovať ako platiaci hosť, reagoval, že sa k tomu už „v dostatočnej miere“ vyjadril na rokovaní zastupiteľstva.
„Určite aj my vidíme väčší potenciál Rožňavskej doliny na cykloturistiku. Jednu trasu máme preznačenú v teréne a zverejnenú na našej internetovej stránke. V budúcom roku by sme chceli vybudovať na nej aj jednoduché oddychové zóny,“ uviedol na margo cykloturistiky.
DSCF0910
V spolupráci s poľovným združením ich niekoľko vybudovali už v tomto roku v lokalite Lúčpotok. „Z vlastných skúseností však viem, že sú hojne využívané aj iné trasy, ktoré nie sú značené. Obmedzenia pre turistiku a cykloturistiku nie sú žiadne v rámci našich lesov.“
„Čo sa týka dobudovania asfaltovej cesty na Ďurovu osadu, v tomto projekte nevidíme perspektívu, chata by vyžadovala na opravu veľké finančné prostriedky,“ uviedol ďalej. „Nepredpokladám , že oprava tejto chaty a vybudovanie asfaltovej cesty k nej je pre mesto prioritou.“
Chatu Matúška udržiavajú v rámci finančných možností vo funkčnom stave. „Ide o chatu zrubového charakteru, ktorú máme v pláne v nasledujúcom roku sprístupniť aj verejnosti.“
V minulosti pri nákupe strojov na výrobu reziva pre Mestské lesy Rožňava došlo podľa Hudačeka, pravdepodobne z dôvodu šetrenia financií, k nákupu jednak už vtedy zastaralých a jednak nevhodných drevospacujúcich strojov. „Tieto stroje majú výťažnosť okolo 40-50 %. V súčasnosti sa drevo spracúva prostredníctvom píl s výťažnosťou okolo 70 %. Jednoducho povedané naše stroje sú nekonkurencieschopné.“
„V priebehu piatich rokov sa vystriedalo niekoľko podnájomníkov, ktorí mali skúsenosti so spracovaním dreva a všetci po krátkom čase usúdili, že stroje sú na výrobu nevhodné a priestory sú tiež svojou veľkosťou nevyhovujúce,“ spresnil.
Problematika lesnej škôlky nie je podľa Hudačeka tak jednoduchá, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Aby pestovanie sadeníc bolo rentabilné, musí sa robiť vo veľkom. Musí na to byť dostupná dostatočne veľká plocha, vhodná aj pôdnym zložením. Organizácia musí byť vybavená vhodnými mechanizmami, klimatizovanými halami na uskladnenie semena a jeho maceráciu.
„Naša organizácia nedisponuje ani jednou z týchto položiek. Sadenice nakupujeme vo veľkoškôlke v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde nakupujú obhospodarovatelia lesov nielen z nášho, ale aj z okolitých okresov,“ vysvetlil ďalej Hudaček.
„K predaju alebo prenájmu mestských lesov sa nebudem vyjadrovať, nakoľko z pozície konateľa Mestských lesov Rožňava by bol môj názor neobjektívny,“ dodal na záver.
Foto: Archív infoRoznava.sk / Bohuš Hudaček na rokovaní mestského zastupiteľstva
SÚVISIACE ČLÁNKY: O oprave cesty chcú rokovať

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún