Do redakcie nám prišiel mail s prosbou o zverejnenie otvoreného listu bývalého poslanca mesta Dobšiná a súčasného člena dozornej rady mestskej spoločností Mestské lesy Dobšiná s.r.o.
V ňom Zoltán Kubányi vysvetľuje podozrenia zo spolupráce s komunistickou ŠtB, v ktorej zväzkoch figuruje ako agent s krycím menom „Oliver“. Dokazuje to aj priložený snímok knihy, zverejnenej Ústavom pamäti národa (UPN), v ktorej je zapísaný na prvom mieste pod registračným číslom 19091.
Podľa vysvetliviek UPN agentom bol tajný spolupracovník, ktorý plnil úlohy „pri odhaľovaní, rozpracovávaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy, ktoré mali zabrániť takejto trestnej činnosti.“ V registračných formulároch je táto kategória uvádzaná aj ako tajný spolupracovník.
List Zoltána Kubányiho zverejňujeme v plnom znení:
„V dôsledku poukazovania na moju osobu v súvislosti s podozrením na spoluprácu s ŠtB som sa zamýšľal nad tým, ako to mojim spoluobčanom vysvetliť, že som bol evidovaný ako agent ŠtB. Priznám sa, trápilo ma to a nenachádzal som formu, nemohol som predsa každému pri stretnutí vysvetľovať, do akej šlamastiky som sa nevdojak dostal. Teraz na to môžem po uverejnenom blogu (pozn.red.: diskusnom príspevku pod článkom) verejne zareagovať. Vlastne musím.
Niekedy v roku 1985, keď som bol zamestnaný v Závode vodných elektrární, ma navštívili dvaja páni z ŠtB, mená si už ani nepamätám, a chceli nejaké informácie ako to chodí na rádioamatérskych pásmach, keďže som od r. 1956 rádioamatér s vlastnou koncesiou, rádiotelegrafista I. triedy a s oprávnením nadväzovať rádiové spojenia s celým svetom. Zaujímalo ich, aké správy si možno s rádioamatérmi zo západných štátov vymieňať (možnosti špionáže a kontrašpionáže).
Návštevy sa na mojom pracovisku v elektrárni niekoľkokrát zopakovali a ja som o tomto informoval aj svojho vtedajšieho riaditeľa závodu. Nevidel som na tom nič nekorektné a nerobil som z toho ani nijakú „vedu“ až do doby keď ma zoznámili s vyšším dôstojníkom ŠtB, ktorý ma pozval na kávu do Hotela Baník v Dobšinej, kde mi medzi rečou predložil dokument na podpísanie o spolupráci s ŠtB. Spoluprácu som striktne odmietol a dokument bol potom pred mojimi očami tým dôstojníkom ŠtB roztrhaný.
Celá udalosť trvala asi 4 mesiace s asi 5timi stretnutiami. Celú vec som týmto považoval za skončenú a už som ani nebol viac po radu rokov nikým z ŠtB kontaktovaný. Viac som tejto epizóde nevenoval žiadnu pozornosť a takpovediac som záležitosť hodil za hlavu. O to bolo moje prekvapenie väčšie, keď som pred časom zistil, že som evidovaný v zozname ŠtB a ešte s krycím menom „Oliver“, čo je zhodou okolností meno môjho vnuka, ktorý v tom čase ešte ani nežil a o krycích menách ani nebola reč.
Samozrejme som okamžite napísal na Ústav pamäti národa s požiadavkou o vysvetlenie. Dostal som strohú odpoveď, že evidujú moju sťažnosť a môj list, v ktorom opisujem celú záležitosť, bude priložený k mojim osobným materiálom. Nie som si vedomý, že by som bol niekomu zo spoluobčanov svojim konaním ublížil (ani „osladil“), pri rozhovoroch nepadlo ani raz žiadne meno ani udalosť, týkajúca sa osôb z môjho okolia a mesta, tobôž nie udanie. Svedomie mám v tomto smere čisté. Bol to voči mne podraz, ale aj takéto boli metódy ŠtB, možno pri plnení kvót spolupracovníkov a iste som nebol v tom sám.
Ak má niekto na mňa v tomto smere ťažké srdce, môže požiadať ÚPN o informácie, kde sa môže o tom, čo ho ťaží v tomto smere, o mne dozvedieť.
A to, že musím byť v každej r..i?
Nepchám sa, nielen z mojej vôle robím to, čo robím. Nie som však pecivál, nemienim ležať hore pupkom, aj keď som penzista, ak môžem byť ešte v niečom užitočný, na rozdiel od iných možno mladších a prepáčte aj mnohokrát veľkohubých a hlúpych, ináč sa to nazvať nedá.
Je zarážajúce koľko jedu, závisti a zlomyseľnosti je medzi ľuďmi.“
Foto: Dobsina.net
