Jedna z najdlhších a pravdepodobne aj najstarších rožňavských ulíc vedie k stredovekej „Mária-bani“.
Za obdobie posledného polstoročia stratila mnoho svojich pôvodných domov, ktoré padli za obeť veľkoplošným asanáciám. Najviac utrpela východná strana ulice, kde najprv na hornom konci zmizli domčeky na pravom brehu Drázusu, aby uvoľnili miesto bytovkám. V roku 1965 sa spriechodnilo ústie ulice z Námestia baníkov asanáciou budovy starej lekárne, čím sa otvoril priehľad na zaujímavé východné domoradie, ktoré začínalo vyústením priečnej Normovej ulice (či skôr uličky) pri nároží pekného prízemného klasicistického domu s veľkou oblúkovou bránou, vedľa ktorého stála starobylá poschodová budova bývalého hostinca Havran. Za ňou nasledoval rad prízemných rodinných domov stavaných do hlbokých úzkych dvorov.
Domy boli charakteristické pravidelne ustupujúcimi fasádami, čo umožňovalo umiestniť aspoň jedno okno na severnú stranu domu smerom k Čučme. Všetky boli obývané a udržiavané. V priebehu 70. rokov 20. stor. boli zbúrané, aby uvoľnili miesto pre novú obrovskú budovu pošty a telekomunikácií. Jej výstavbou bola zlikvidovaná aj bývalá Normová ulica, cez ktorú sme kedysi chodievali do základnej umeleckej školy. Na násype, ktorým bola ulička zasypaná, bolo vybudované parkovisko pre poštu. Z Normovej ulice zostal kanál zarastený burinou. Dnes je už aj budova novej pošty minulosťou. Pracoviská pošty sa z nej vysťahovali do svojich starých priestorov na Šafárikovej ulici a obrovská budova je z väčšej časti prázdna.
Škoda, že Rožňava kvôli tejto, dnes už nepotrebnej nevzhľadnej budove stratila jednu zaujímavú pamiatku, ktorou bol bývalý hostinec Havran. Táto baroková budova s peknými klenbami v interiéri bola totiž s veľkou pravdepodobnosťou postavená na základoch stredovekej čučmianskej brány, ktorou sa na severnej strane uzatvárali mestské hradby.
Viaže sa k nej aj iná, tragická udalosť. Vo vojnovom roku 1944 od apríla do júna tu bolo židovské geto, v ktorom bolo sústredených 327 ľudí židovského pôvodu zbavených slobody, voľného pohybu a ľudských práv. Stiesnené a neľudské podmienky mali za následok veľký počet ochorení, samovrážd a úmrtí. Odtiaľ potom fašisti odviezli v známych železničných vagónoch pre dobytok 303 ľudí, medzi ktorými bolo aj hodne detí, žien a starcov, do koncentračného tábora Osvienčim, kde ich čakala istá smrť. Toto miesto však dnes už ničím nepripomenie Rožňavčanom, čo sa tu kedysi stalo, a už žije len málo ľudí, ktorí si pamätajú, keď ako mladí študenti nosievali tajne svojim židovským spolužiakom do geta potraviny.
Západná strana Čučmianskej ulice bola postihnutá asanáciami v menšej miere: najprv zbúrali niekoľko domov kvôli výstavbe budovy tlačiarne, vedľa ktorej sa zachovalo novoklasicistické krídlo biskupského paláca, v ktorom sa nachádza historická diecézna knižnica. Táto budova je dodnes výraznou dominantou ulice, ktorá až na dve poschodové budovy (bývalý notársky úrad a neskôr učňovská škola povyše bývalej budovy pošty a oproti nej bývalé sídlo stavebnej firmy Pamiatkostav) ja zastavaná prízemnými domami. Väčšina z nich si dodnes zachovala pôvodné historizujúce fasády a veľké oblúkové brány, najmä domoradie na hornom konci ulice, ktoré bolo prerušené v tomto prípade nutnou novou ulicou vedúcou k nemocnici. Na fasáde jedného z týchto domčekov sa dodnes zachovala pôvodná konzolová lampa prvého elektrického osvetlenia mesta z roku 1895.
Prechádzku po starej Čučmianskej (v jazyku Rožňavčanov Čučomská ulica – Csucsomi utca) ukončíme, už smerujúc do kúpeľov, nad budovou starého mlyna, ktorý sa ešte zázrakom zachoval, i keď už nie v pôvodnej podobe. Mlynov bolo na vodnatom Drázuse niekoľko. Súčasťou jedného z nich boli stupy (valcha) na výrobu súkna valcovaného z ovčej vlny pomocou mlynského kolesa na vodný pohon. Ešte začiatkom 70. rokov 20. stor. sa dali nájsť poniže dnešnej starej budovy mlyna zvyšky tohto dreveného zariadenia, ktoré sa neskôr úplne rozpadlo. Priložená stará fotografia zachytáva časť budovy valchy s vodným kolesom.
Edita Kušnierová
Predchádzajúce časti seriálu Rožňava včera a dnes si môžete pozrieť kliknutím sem
