Rado Kovács / Čriepky ostatných dní

Úvaha o tom, či je etickejšie alebo pragmatickejšie ponúkať mestské zákazky miestnym alebo cezpoľným podnikateľom, je chybná už v premise.
Zamlčiavaným, no o to podstatnejším kritériom sú presne, jasne, zrozumiteľne nastavené a transparentne uverejnené podmienky, po splnení ktorých môžu prácu pre mesto robiť trebárs aj Číňania.
Povzdychy rožňavského primátora teda plávajú po povrchu a zahmlievajú to najdôležitejšie – neexistencia spravodlivých pravidiel bude skôr či neskôr viesť minimálne k podozreniam z korupcie a klientelizmu. Nie som si istý, čo – okrem sedenia vo väzení – môže byť pre politika smrteľnejšie.
A teraz hoďme bystrým očkom na to, čo sa tu v nedávnej dobe pieklo.
Plánovaný biznis mesta s developermi z Hrivisu nie je kóšer ani omylom. V prvých momentoch prevážili emócie, čo ľuďom, ktorým nie je jedno, v akom priestore budú žiť, naozaj nemožno zazlievať. Prichádza však čas konkrétnych otázok a občianskych aktivít a bude interesantné sledovať, ako sa budú správať tí, ktorí majú reálne rozhodovacie právomoci.
Hoci je to zatiaľ len špekulácia, je dôležité nestratiť ju zo zreteľa ako možnú alternatívu s naozaj racionálnym jadrom: Hrivis mal približne pred polrokom záujem o súkromné pozemky za Geologickým prieskumom. Uskutočnili sa geodetické merania a … potom bolo šesť mesiacov ticho. Zrazu sa tá istá firma uchádza o celkom iný pozemok – už v majetku mesta – ktorý by vedela získať lacnejšie a rýchlejšie. Predchádzajúca komunikácia s majiteľmi pozemkov tak vo svetle súčasného vývoja vyzerá len ako predbežná kalkulácia nákladov, na čom samozrejme nie je nič zlé.
Problém nastáva v momente, keď sa začneme pýtať, odkiaľ dostal Hrivis avízo, že na predaj sú pozemky v širšom centre mesta?
A prečo v špekulácii nepokračovať: čo ak je Hrivisu jedno, komu dá tzv. extra provízie za sprostredkovanie predaja? Je to viac než pravdepodobné. Jedno to však nemusí byť vedeniu mesta (zainteresovaným) ani Eurobusu. Snáď nie je nepredstaviteľná situácia, že sa developeri dohodnú s autobusovou spoločnosťou na tom, že im poskytnú prostriedky na kúpu pozemkov, ktoré im poslanci s uľahčením a radosťou z dobre vykonaného predaja odklepnú. Potom to už bude len medzi dvomi súkromnými firmami a občania mesta si môžu ísť tak akurát pískať.
Pointa – absolútne nevhodné umiestnenie plechového hangára – sa rozplynie v spleti nepodstatného.
Ale pýtajme sa ďalej: Kde sú výsledky merania emisií výfukových splodín, ktorými je mesto zaťažené dnes a kde je prepočet na situáciu, keď na mieste SAD vyrastie Kaufland?
Kde je prepočet predajnej plochy na jedného obyvateľa?
Berú sa do úvahy stanoviská troch okolitých základných škôl?
Ako sa bude riešiť bezpečnosť občanov mesta, keď už teraz je v okolí Tesca situácia alarmujúca a s príchodom nového obchodného reťazca sa určite zhorší? Pretože práve o tom bola požiadavka riaditeľa Eurobusu pána Sústrika, keď chcel od poslancov, aby na päť dní zaplatili ďalšieho člena SBS. Prečo jeho požiadavku poslanci zamietli? Hádam to len nebolo tak, že už tušili (vedeli?!), že sa pozemky predajú a teda, že udržiavať poriadok na stanici bude bezpredmetné…
Teraz jedna kacírska: Prečo nikto z poslancov alebo z vedenia mesta ani neuvažoval o tom, vyhlásiť tieto pozemky jednoducho za nepredajné? Veď keď sú podľa primátora „hádam najcennejšie v okrese“, a nie je preňho problém ich predať, čo môžeme očakávať nabudúce?
A možno základná otázka: Prečo nikomu z tých, ktorí budú hlasovať, nechýba komplexná (a seriózna) analýza dopadu prevádzky nového obchodného domu v centre mesta na kvalitu života občanov?

S výstavbou kruhového objazdu na Šafárikovej ulici dúfam nemá problém nikto. Prečo však spôsob jeho realizácie vyzerá tak pofidérne? Zmluva medzi mestom a VÚC bola postavená tak, že každé navýšenie finančných prostriedkov kvôli objednaným extra výkonom (úprava chodníka pri Kostole reformovanej cirkvi) alebo nepredvídaným okolnostiam (sem patrí odstránenie asfaltovej vrstvy v hrúbke 53 cm namiesto 15 cm), ktoré boli nepredvídané len preto, že sa pri projektovaní a kalkulovaní nákladov nerobilo príslušné meranie, bude financovať Rožňava.
V zmluve je tiež uvedené, že všetky úkony súvisiace so stavbou objednáva Košický samosprávny kraj.
Špekulácia: čo ak sa vo VÚC dohodol Jano s Ďurom, že mu prihrá realizáciu kruhového objazdu výmenou za podiel na získaných platbách z navýšenia rozpočtu? Čo ak k tejto kulehe pribrali aj Pištu z Mestského úradu, ktorý sa postaral o akceptovanie extra výkonov objednaných zo strany mesta?
Prečo, v čase hospodárskej krízy a pri takejto nevýhodnej zmluve, niekomu vôbec napadlo takto iniciatívne prikrášľovať cestnú komunikáciu? Kto mu dal na také niečo mandát? V návrhu rozpočtu na rok 2009 bolo predsa jasne uvedené, koľko peňazí možno na tento konkrétny účel preinvestovať.
Medzi riadkami čitateľné sofistikované pripomenutie (niekto tomu hovorí aj nátlak alebo vydieranie) zo strany VÚC, ktoré nezabudol prízvukovať v MsZ 10. júna aj primátor Laciak, že ak mesto nezaplatí, nebude ďalší business, znie naozaj deprimujúco. Ešte stále je tu toho toľko, že omočiť zobák si môže aj niekto zvonka – silnejší, politicky nedotknuteľnejší, prefíkanejší.

A takto by sme mohli pokračovať: chronická nepripravenosť väčšiny poslancov, chýbajúce toalety v Obchodnom centre na Juhu (kto to projektoval a kto schvaľoval?), predražené  a podľa niektorých odborníkov aj zle urobené chodníky, zaujímavé sumy v kolónke „Rožňavské listy“ alebo sponzorstvo vzdelávacej inštitúcii, ktoré bolo temer schválené bez toho, aby sme sa vôbec dozvedeli, čo s tými peniazmi vlastne chcú spraviť (je potešujúce, že rektor UPJŠ chce najprv garanta až potom peniaze, už sa však akosi neprízvukovalo, že garantované štúdium na prvý stupeň VŠ štúdia /Bc./ nič nerieši – sú to teda v konečnom dôsledku peniaze vyhodené von oknom).
Alebo tie nešťastné verejné toalety. Ako inak než nepodarený arogantný vtip možno čítať oznam o prenájme (!!!) WC za vyvolávaciu cenu 1 € ročne, keď sa tu jedným dychom predávajú (!!!) miliónové nehnuteľnosti? Ktorý ekonomický analytik prišiel s novinkou popierajúcou stáročné skúsenosti obchodníkov na celom svete, že i ten najlepšie zrealizovaný predaj je len jednorazovým výnosom, kým poctivo spravená zmluva o prenájme je zárukou pravidelných príjmov? Bystrejším už navyše iste došlo, že v tom druhom prípade nehnuteľnosť ostáva stále majetkom nájomcu…

Čo z toho všetkého vyplýva?
Možno to, že si myslíme, že sa máme tak zle, že nám musí byť jedno, ako bude urobené to, čo potrebujeme a kto každý sa pri tom nabalí. Stačí nám, že nás opíjajú rožkami budovateľských aktivít a my už nemáme snahu zisťovať, ako kvalitne a efektívne bola práca odvedená.
Akosi nemáme zvnútornený cit pre rozoznávanie kvalitného a odfláknutého.
Čoraz častejšie premýšľam nad tým, prečo máme o sebe takú nízku mienku. Prečo sa stále uspokojíme s málom, keď zaplatenú máme štandardnú kvalitu.
Kto nás presvedčil, že nemáme nárok na to, čo je bežné v mnohých iných mestách?
Kto nás presviedča, že sme druhotriednymi občanmi, ktorým má stačiť to, čo iní odmietli?
Mnohé z tých mien nájdeme budúci rok na kandidátskej listine omastenej predvolebným gulášom a polepenej zvetranou desinou.
Krúžkovať ich ale budeme my.

- red -

O autorovi - red -

Redakčný text, kontaktovať nás môžete na e-mailovej adrese redakcia@inforoznava.sk

Zobraziť všetky príspevky od - red - →

× Odporúčané

Kalendárovinky - Jún