V nedeľu na úvod Vianočných trhov sa naši mládežníci snažili priviesť do živého Betlehema dve ovečky. Vzpierali sa, no nakoniec sa podarilo. Po akcii zrazu začali: „Ty brďo, ako mi smrdia ruky od tých oviec!“ Doslova „na vlastnej koži“ zistili, že ovečky nie sú len romantika, ale – s prepáčením – aj smrdia…
Mária, Jozef a Dieťa v maštali? Romantika betlehemskej noci? Hm…
Boží Syn nemal problém narodiť sa ani v takých podmienkach. A ak sa mu „nehnusila“ maštaľ, tak nemá problém prísť ani k nám. Je to dôležité posolstvo Vianoc. „Človečina“ Bohu „nesmrdí“. Akokoľvek biedne by na tom bolo naše svedomie.
Na Vianoce oslavujeme príchod Boha na Zem. Ako salezián – kňaz mám možnosť vnímať toto tajomstvo aj prostredníctvom vysluhovania sviatosti zmierenia, spovedania. Je to pre mňa veľmi silná skúsenosť ľudskej snahy „byť dobrým“, očistiť sa zo „smradu“. Skúsenosť stretnutia človeka s Bohom v slobode a pravde. Pokračovať v čítaní „Dovoľme láske narodiť sa“
