Päť rokov, zdajúcich sa ako jeden deň, ako jeden nádych pre vyčerpané telo. Ako vánok, ovievajúci znavenú tvár osamelého v púšti každodennosti, srdcervúco kričiaceho dušou do tmy tak silno, že to nepočuť, ale cítiť až ku hviezdam.
K tým blikajúcim majákom vesmírnej pustatiny, chladnej a tajomnej, ale so zakódovanou nádejou. Pokračovať v čítaní →