Tzv. malé komunálne voľby dnes prebiehali v rómskej osade. Začali o 9tej ráno, skončili na poludnie, sčítavanie hlasov trvalo približne 80 minút.
V zozname voličov, s trvalým bydliskom v osade pod hradom bolo zapísaných 445 voličov, volieb sa zúčastnilo 249 plnoletých osôb, vrátane 10tich, ku ktorým zo zdravotných dôvodov bolo potrebné preniesť volebnú urnu.
Víťaz volieb, staronový vajda Ľudovít Gunár sa prejavil, ako sa neskôr ukázalo, aj ako dobrý tipujúci. Odhadoval totižto tesný výsledok, hlasy vo svoj prospech očakával okolo 60tich %. Z 245 platných hlasov dostal 130, Róbert Darvaš – poslanec obecného zastupiteľstva – dokázal presvedčiť o potrebe zmeny 115 voličov.
Ľudovít Gunár je vajdom už 14ty rok a tak svojich „súkmeňovcov“ pozná, odhad volebných výsledkov si teda deň pred konaním volieb mohol dovoliť a netriafal ani tak vedľa.
Do občianskeho výboru boli zvolení nasledovní obyvatelia rómskej osady:
Dezider Horváth s počtom hlasov 106
Ján Fogaš s počtom hlasov 92
Štefan Horváth s počtom hlasov 91
Ladislav Darvaš s počtom hlasov 89
Ladislav Žiga s počtom hlasov 63.
Voľby prebiehali v pokojnej atmosfére, za slnečného dňa. Odohrávali sa v miestnom domku, ktorý pre účely volieb poskytla rodina znovuzvoleného vajdu. Zvolený vodca rómskej komunity má aj mal smelé plány – dotiahnuť do konca vysporiadanie pozemkov pod nelegálne postavenými obydliami, pomôcť zrealizovať výstavbu komunitného centra pre obyvateľov osady. Svojím spôsobom sa dnešným víťazstvom vracia do verejného života, čo mu bolo odopreté počas komunálnych volieb v novembri, keď bol vyradený z boja o poslanecké kreslo a neúspešne kandidoval za starostu obce.
Ako sám neraz uviedol, bolo by lepšie, keby sa tradície z rokov minulých mohli obnoviť a keby postavenie vajdu vzbudzovalo rešpekt ako kedysi.
Vajda mal kedysi výsostné, osobité postavenie medzi Rómami. Túto funkciu väčšinou zastával starší a skúsený muž v komunite. Ako niektoré pramene uvádzajú vítaná bola aj istá dávka šikovnosti a prešibanosti najmä v kontaktoch s vrchnosťou a, samozrejme, pri riešení rozličných sporov a nedorozumení medzi nižšie postavenými súkmeňovcami. Okrem toho im musel imponovať nazhromaždeným bohatstvom, aby v nich vzbudzoval prirodzený rešpekt, úctu a zároveň obdiv. Už samotný odev, oveľa honosnejší od ostatných členov rómskej pospolitosti, zvýrazňoval vajdovu vonkajšiu moc a okázalosť. Na pestrofarebnom oblečení vynikala predovšetkým nápadná vesta s veľkými striebornými gombíkmi a rozličné prívesky so striebornými, prípadne zlatými mincami. Funkciu a honor vajdu pri slávnostných príležitostiach zvýrazňovala palica ako žezlo, strieborná kanvica alebo pokál s výjavmi zo života rómskej skupiny a rôzne iné doplnky.
Udržať si rešpekt a postavenie v komunite, kde je viac ako 800 členov, určite nie je jednoduchá úloha. Okrem spravodlivého rozhodovania v rámci osady by mal byť aj spojovacím článkom medzi osadou a obcou, komunikačným nástrojom medzi vedením obce a rómskym etnikom. Udržať na uzde rómsku mentalitu, dohliadať aby sa dodržiavali zákony, poradiť, pomôcť svojim blížnym, rozsúdiť menšie susedské spory. To všetko by sa dalo postaveniu vajdu prinavrátiť.
Róbert Darvaš, 37ročný poslanec obecného zastupiteľstva mal plány po zvolení podobné ako víťaz, veď problémy, ktoré trápia obyvateľov osady sa nedajú prehliadnuť. Chcel ale už po toľkých rokoch zmenu, preto sa rozhodol kandidovať. Nateraz ostáva predsedom rómskej komisie, členom komisií finančnej a stavebnej. Spoluprácu medzi rivalmi o post vajdu ale očakávajú všetci Rómovia.
Vyučený stolár, momentálne bez práce, otec 4 detí pracoval v stolárskej dielni v neďalekom Betliari, neskôr, po prepustení vykonával aj funkciu koordinátora aktivačných pracovníkov. V minulom volebnom období bol tiež členom dvoch komisií, fungujúcich pri obecnom zastupiteľstve. Zosúladiť kroky a snahu poslanca a vajdu v prospech ostatných Rómov by si šancu zaslúžilo.
