Dánsko je krajina rozlohou a počtom obyvateľov porovnateľná so Slovenskom.
Je však monarchiou s najdlhšie nepretržite vládnucou kráľovskou dynastiou na svete. Dynastická línia 54 panovníkov siaha do polovice 10. storočia. Najvýznamnejšia je oldenburská vetva, ktorá vymrela Frederikom VII. Po nástupe Christiana IX. na trón sa začala písať história glücksburskej vetvy. S monarchiou sú úzko späté kráľovské paláce v Kodani a ich história vypovedá aj o natureli a pragmatizme Dánov.
Christiansborg
Christiansborg je najstarší kodanský palác. V jeho priestoroch sídli vláda, parlament (Folketing), najvyšší súd a sú tam tiež kráľovské reprezentačné priestory. Do požiaru v roku 1794 tu boli i obytné priestory kráľovskej rodiny.
Polohu zámku predurčil v roku 1167 lundský biskup Absalon, ktorý nechal vybudovať na malom ostrove dve stredoveké pevnôstky, ktoré mali chrániť ostrov Sjæland pred útokmi slovanských pirátov z ostrova Gotland. Obe boli v roku 1368 zničené pri útoku hanzových vojsk a dnes sú ich torzá zakonzervované v podzemí paláca. Okolo zrúcanín bola v 15. storočí postavená už oveľa veľkorysejšia stavba, ktorú postupne rozširovali až do súčasného pôdorysu a spolu s palácom sa postupne zmenil i malý ostrov na dnešný Slotsholmen, obkolesený Holmenskanalom, plavba po ktorom je jednou z kodanských atrakcií.
Palác niekoľkokrát vyhorel, posledný raz 3.októbra 1884. Zaujímavosťou je, že na chaotickej likvidácii požiaru sa ako dobrovoľník zúčastnil i 20-ročný Sophus Falck. Nekoordinovaná činnosť záchranárov a hasičov ho inšpirovala natoľko, že o 20 rokov neskôr uviedol do prevádzky prvý integrovaný záchranný systém, ktorý dnes funguje po celom svete – ako každému dobre známy “Falck“.
Na rekonštrukciu, pri ktorej dostal palác súčasnú podobu od architekta Thorvalda Jørgensena, čakal 20 rokov. Komplexná prestavba, vrátane prístavby mohutnej veže, bola ukončená v roku 1927 a Christiansborg nadobudol vzhľad trojkrídlovej neobarokovej stavby s manzardovou strechou a pôvodná štuková výzdoba fasád bola nahradená majestátnymi žulovými obkladmi, ktoré boli privezené z viac ako 700 dánskych farností. Kamenárske práce na priečelí paláca zobrazujú popredných mužov dánskej histórie.
Palácová veža je vysoká 106 m a je najvyššou vežou v Kodani. Jej mohutná kostra bola vytvarovaná zo železobetónu a je jednou z najstarších betónových stavieb v Dánsku.
Prijímacia sála kráľovského krídla má strop zdobený štukatúrami a steny tkanými tapisériami s motívmi dánskej histórie, ktoré dostala kráľovná Margareta II. od dánskych priemyselníkov k 50. narodeninám.
V areáli Christiansborgu sa nachádza Thorvaldsenovo múzeum, Židovské múzeum, Kráľovská knižnica, bizarne prepojená s modernou prístavbou “Čierny Diamant“, Arsenal – najväčšia zbierka stredovekých zbraní, Rytierske sály a Podzemie s Absalonovým hradom.
Rosenborg
Zámok Rosenborg je so svojimi vysokými vežami, červenými tehlovými múrmi, skvostnými pieskovcovými arkiermi a štýlovými neskorogotickými volútovými štítmi ukážkou staviteľskej epochy, ktorá sa v Dánsku nazýva “holandská renesancia“ a spája sa s obdobím vlády Christiana IV. Stavba zámku bola začatá v roku 1606 v novovybudovanom parku Kongens Have a dokončená bola v roku 1624. S Rosenborgom sa viažu mená architektov Bertel Lange a Hans van Steenwinckel.
Ako kráľovská rezidencia bol Rosenborg využívaný do roku 1710, kedy sa Christianov pravnuk Frederik IV. natrvalo presťahoval do novovybudovaného Frederiksbergu. V zámku boli inštalované kráľovské zbierky, vďaka čomu sa jeho osobité interiéry dodnes zachovali v pôvodnom stave.
Pôvodne bol zámok postavený tak, že súkromné izby boli na prízemí. Postupne sa obytné priestory sťahovali do vyšších poschodí a prízemie bolo vyzdobené na reprezentačné účely. Christian V. vyzdobil, na počesť víťazstva vo vojne o polostrov Scania, steny Veľkej sály na prízemí 12 tkanými gobelínmi.
Frederik IV. nechal prestavať a vyzdobiť vstupnú halu. Po jeho odchode bol Rosenborg využívaný ako kráľovská rezidencia už len dvakrát v mimoriadnych situáciách, a to po požiari Christiansborgu v roku 1794 a počas britského útoku na Kodaň v roku 1801.
V zámku Rosenborg sa nachádza jedna z najväčších historických expozícií v Dánsku. Môžete tu vidieť zbierku sediel a zbraní, zbierky kráľovských odevov a drahé remeselné výrobky vtedajšej doby. Počas vlády Christiana V. tu boli inštalované korunovačné klenoty dánskych kráľov a Frederik IV. pridal zbierku skla a porcelánu.
V roku 1800 sa zrodila myšlienka sprístupniť zbierky zámku Rosenborg verejnosti. Postupne, s pomocou majordóma, prírodovedca A.W. Haucha, sa podarilo projekt zrealizovať a zámok bol v roku 1838 otvorený v muzeálnej podobe. Po zrušení absolutistickej monarchie v roku 1849 bol kráľovský palác Rosenborg prevedený do vlastníctva štátu.
Frederiksberg
Zámok Frederiksberg bol postavený kráľom Frederikom IV. v rokoch 1699 – 1703, kráľ sem svoju rezidenciu presťahoval v roku 1704. K stavbe ho inšpirovala cesta po Holandsku, Francúzsku a Taliansku.
Zámok bol postavený bol v štýle talianskeho baroka vo Valby, v západnej časti Kodane. Veľkolepý projekt pochádzal od architekta Ernsta Brandenburga. V rokoch 1708-09 bol rozšírený o ďalšie poschodie, dve krídla a kaplnku.
V rokoch 1732-38 nechal Christian VI. predĺžiť bočné krídla, čím vzniklo uzavreté nádvorie. Súčasnú podobu získal zmenami v rokoch 1828-1829.
V roku 1868 bol zámok daný do užívania dánskej armáde, ktorej inštitúcie tu sídlia dodnes. Zámok, s výnimkou anglických záhrad, nie je verejnosti prístupný.
Amalienborg
Palácový komplex Amalienborg je od konca 18.storočia rezidenciou dánskych panovníkov. Tvoria ho štyri takmer identické rokokové paláce, ktoré vytvárajú námestie oktagonálneho tvaru, uprostred ktorého stojí jazdecká socha Frederika V., zakladateľa Amalienborgu. Je majstrovským dielom a pravdepodobne najlepšou ukážkou rokokovej architektúry v Dánsku. Jednotlivé paláce boli v druhej polovici 18.storočia postavené pre významných dánskych šľachticov, ale po požiari Christiansborgu v roku 1794 ich Frederik V. postupne odkúpil a nechal prestavať na reprezentačné účely kráľovskej rodiny.
Juhozápadný palác “Christiana VII.“ slúži pre hostí kráľovskej rodiny a na reprezentačné účely.
V severozápadnom paláci “Christiana VIII.“ sídli múzeum glücksburskej vetvy kráľovskej dynastie a expozícia dobových odevov „Royal Danish Collection“.
V severovýchodnom paláci “Frederika VIII.“ žila, až do svojej smrti v novembri 2000, kráľovná Ingrid, manželka Frederika IX. a matka kráľovnej Margarety II. Po prebiehajúcej komplexnej rekonštrukcii by ho mal obývať korunný princ Frederik s rodinou.
Juhovýchodný palác “Christiana IX.“ je rezidenciou kráľovnej Margarety II.
Amaliennborg je súčasťou štvrte Frederiksstaden, ktorú Frederik V. vybudoval na oslavu 300. výročia nástupu oldenburskej vetvy kráľovskej dynastie na dánsky trón. Stavba bola realizovaná pod vedením kráľovského staviteľa Nicolaia Eigtveda na mieste, kde pôvodne stál letohrádok kráľovnej Sofie Amálie, manželky Christana VI., ktorý vyhorel. Celkový dojem štvrte dotvára Mramorový kostol s mohutnou kupolou. Pri jej konštrukcii sa nemecký maliar a architekt Marcus inšpiroval Michelangelou kupolou chrámu sv. Petra v Ríme.
Najviac turistov sa pri Amalienborgu schádza v čase poludňajšej výmeny stráže Kráľovskej gardy. Okrem toho, Dáni si nikdy nenechajú ujsť 16. apríl, deň narodenín Margarety II., kedy sa kráľovná z balkóna rezidencie pozdraví so všetkými, ktorí jej prišli vzdať úctu symbolickým mávaním dánskymi vlajkami “Dannebrog“. Tento akt spolupatričnosti má vari aj historický podtón, keďže Margrethe Alexandrine Thorhildur Ingrid, ako bola pokrstená, sa narodila presne týždeň po nemeckej okupácii v roku 1940 a jej narodenie bolo radostnou a symbolickou udalosťou v temnej historickej realite.
Text a foto pre Inforoznava.sk: Alena Golianová, Kodaň
