Pred pár dňami sa na oficiálnej stránke mesta objavil zoznam zmlúv, ktoré vedenie rožňavskej samosprávy uzavrelo v priebehu prvých siedmich mesiacov tohto roka, ako aj uhradených a neuhradených faktúr za to isté obdobie. Boli sme svedkami správneho kroku. Čo by však malo nasledovať teraz?
V prvom rade je potrebné zverejniť všetky zmluvy a faktúry vrátane ich dodatkov a dodacích listov v kompletnej podobe a to spätne do dňa, od ktorého máme právo nazývať úrady svojho mesta samosprávou.
Druhý krok bude oveľa komplikovanejší: je nutné nastaviť pravidlá verejných obstarávaní tak, aby každé jedno euro, ktoré bude chcieť vedenie nášho mesta minúť, bolo investované optimálne. S dôrazom práve na to posledné slovo.
Už nikdy nesmie nastať situácia, aby poslanec zastupiteľstva a zároveň zamestnanec príspevkovej organizácie Technické služby mesta smel vykonávať stavebný dozor v projektoch, ktorých zadávateľom a spoluinvestorom je samotné mesto, bez toho, aby mal v čase podania súťažnej ponuky certifikát, ktorý ho na to oprávňuje.
17. marca 2010 vypracovala hlavná kontrolórka Katarína Balážová správu (zastupiteľstvo ju na svojom zasadnutí 29. marca len vzalo na vedomie), v ktorej konštatuje, že „ak je vo výzve na predkladanie ponúk uvedené, že výsledkom verejného obstarávania je uzavretie zmluvy podľa Obchodného zákonníka, nie je možné osloviť osobu bez živnostenského listu, ani podnikateľa, ktorý predmet zákazky nemá uvedený v živnostenskom liste, aj keď má osvedčenie o spôsobilosti vykonávať takúto činnosť. Tento nedostatok sa vyskytol v troch prípadoch“.
Táto správa bola prerokovaná s prednostom mestského úradu a jeho zodpovednými zamestnancami. Výsledok bol taký, že v prípade stavebného dozoru na stavbe inžinierskych sietí pre IBV – areál Tehelne a aj v prípade stavebného dozoru na stavbe multifunkčnej telocvične Gymnázia P. J. Šafárika boli podpísané zmluvy s poslancom Dávidom napriek tomu, že v čase oslovenia zadávateľom nemal na stavebný dozor živnostenské oprávnenie. Nie je tiež celkom jasné, ako mohol ešte ako zamestnanec 1. Rožňavskej, a. s. v rokoch 2001-2003 spoludozorovať stavbu OKC, keďže živnostenské oprávnenie na stavebný dozor získal až 9. októbra 2009.
Ďalšou zaujímavosťou podnikania tohto poslanca je to, že stavebný dozor vykonáva na živnosť, hoci je zamestnancom Technických služieb mesta, ktoré už od leta minulého roku vykonávajú činnosti predtým spadajúce pod 1. Rožňavskú a. s. – teda aj stavebný dozor.
V praxi to teda pravdepodobne vyzerá tak, že počas pracovnej doby v zamestnaní, ktorého náplňou je aj stavebný dozor, robí túto činnosť ako svoj vlastný biznis. Za prvých sedem mesiacov tohto roku si tak od mesta nechal vyúčtovať 13.140,00 € (395.855,64 Sk).
Tento príklad nie je ničím viac, len ukážkou toho, aké je spravovanie nášho mesta pochybné a netransparentné. Riešenie tohto stavu treba hľadať v odpovediach a návrhoch nových kandidátov na poslancov. Od tých súčasných sa asi nič podnetné ani uspokojivé nedozvieme, drvivá väčšina z nich je totiž za tento stav priamo či nepriamo zodpovedná.
Prvým predbežným návrhom by podľa mňa malo byť prijatie všeobecne záväzného nariadenia mesta, v ktorom bude jasne povedané, že všetky mestské objednávky sa budú riešiť cez elektronické aukcie a podmienky, podľa ktorých budú tieto aukcie prebiehať (a ktoré stanovuje mestská samospráva – vypracúva MsÚ a schvaľuje MsZ), prejdú verejnou a odbornou diskusiou.
Po x-tý raz sa teda dostávame k jadru problému: tým nie je podivne podnikajúci poslanec, či rozpočet navyšujúca stavebná firma, ktorá mestskú objednávku získala najnižšou ponúknutou cenou. Nie je ním neexistencia zmysluplnej a zároveň realizovateľnej koncepcie rozvoja cestovného ruchu. A nie sú ním ani bezdôvodne rozdeľované odmeny vedeniu mesta ani bezhlavé (či svojhlavé) rozdeľovanie dotácií a príspevkov. Toto všetko sú len dôsledky, za ktoré si z veľkej časti môžeme my sami.
Kým totiž my, občania a voliči tohto mesta, nebudeme aktívne, systematicky a dôrazne žiadať, aby sa s našimi peniazmi hospodárilo transparentne a v náš prospech, dovtedy budeme nielen obeťami takto nastaveného fungovania samosprávy, ale aj jeho spoluvinníkmi.
Hlasovať v novembrových komunálnych voľbách však nestačí. Naše názory, pripomienky, nápady a výhrady sme povinní (v zmysle dobrovoľného chcenia) vyjadrovať všade, kde je to možné: na zostávajúcich troch mestských zastupiteľstvách, pri každom jednom stretnutí s našimi poslancami.
Pre mňa najdôležitejšia otázka znie asi takto: Čo všetko sme ochotní spraviť, aby sme sa mali lepšie v meste, na ktorom nám záleží?
Ilustračné foto: Archív Inforoznava.sk
Súvisiace články: Poslanci platení mestom?
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
