Volovec pred sedemdesiatimi rokmi

Mnohí poznáte Viliama Rozložníka ako spoluobjaviteľa jaskyne Gombasek. Ako jedného z najlepších jaskyniarov svojej doby. Bol to prvý speleopotápač v Československu.

Tento priekopník slovenského jaskyniarstva ovšem nebol len jaskyniarom. Ovládal slovom aj písmom nemčinu, maďarčinu, slovenčinu, češtinu, ruštinu a dohovoril sa aj po cigánsky!

Nádherne maľoval, fotografoval, hral na viacerých hudobných nástrojoch. Ale predovšetkým miloval prírodu, hory a pravdepodobne najviac miloval horský chrbát, ktorý ho magicky priťahoval.

Volovec

Konkurovať Attilovi Zollerovi, ktorý ho nádherne opísal v článku Gemerská Fudžijama? Krajšie sa už hádam nedá. To by už bol gýč! Vďaka môjmu strýkovi V. Rozložníkovi a množstve fotografií, ktoré zanechal, si môžeme ale pripomenúť Volovec ako vyzeral pred sedemdesiatimi rokmi.

Nebol to zalesnený kopec. Od Rožňavy až na skalu Baračka, (či Pozsáló) sa dalo vyjsť po udržiavaných pasienkoch. V zime, ktorá podľa jeho fotografií začala už koncom októbra, sa tu pravidelne konali lyžiarske preteky. Dalo sa zlyžovať až do Rožňavy. Vtedajším lyžiarom nechýbali vleky.

S lyžami a batohmi na chrbte vyšli najprv na chatu, ktorá bola celkom určite vybudovaná pred II. svetovou vojnou nad pastierňou, ktorú autor zdokumentoval veľmi pekne ako dôkaz, že Volovec dostal meno od volov, býkov, ktoré sa na jar vyhnali na kopec a na jeseň sa zavracali ku svojim gazdom. Preto boli lúky pekne vypasené až na vrch.

Z ďaleka sa dali vidieť dve solitérne skaliská, ktoré sa dnes nachádzajú cca 100 m pod chatou medzi stromami. Skalisko bližšie ku chate sa volá Ruža podľa svojho tvaru. Neďaleko nej je bahenný prameň nazývaný Morské oko. Na fotografiách je zachytená aj drevená rozhľadňa.

Fotografie sú z rokov 1940 – 1946. Napriek malinkým rozmerom sú celkom dobre čitateľné. Ktovie, ako budú vyzerať tie naše digitálne o sedemdesiat rokov! Fotografia s popisom vpredu dokumentuje, že tradícia novoročného výstupu na Volovec sa musí datovať minimálne k roku 1946.

Dnes si hľadáme ľahké oblečenie, ľahké fotoaparáty, aby nás neťažili pri turistike. Vilova Zeiska, ktorú nosil stále so sebou, mala cca kilo a neváhal so sebou okrem batoha zobrať harmoniku, aby obveselil kamarátov. A to množstvo snehu, ktorý bol na Volovci pol roka – to už je len minulosť!

Môj Volovec

Naša Alma mater nesie na povrchu množstvo krásnych hôr. Niektoré krásou vyrážajú dych. Ale kto vyrástol pod nejakým kopcom, je ten jeho najbližší, najkrajší. Lebo ho vidí srdcom. Tak, ako vidím srdcom moje rodné krásavce: Pischel, Vincog, Gúgel, Striebornú, Čiernu horu, či Babinu, rovnako k nim patrí veľmi blízky Volovec, pod ktorým som prežil 37 rokov.

„Kto nebol na Volovci, ten nie je Rožňavčan.“ Či to platí aj dnes? Kto tam nebol, zdráha sa odpovedať! Hanba mu! Je čas prekonať sviatočnú lenivosť a pridať sa do závesu za „skalnými“ a trochu utýrať lenivé telo kľudným výstupom. Veď Volovec je k nám nesmierne vľúdny hneď zo začiatku! Stúpanie je pomalé, naberiete druhý dych a od chaty, hoci aj po štyroch…nedáte sa predsa zahanbiť! Na vrchole zažijete vrchol. Orgazmus blaha, šťastia a radosti z toho, že ste konečne tam. Na pupku nášho malého sveta, nášho krásneho Gemera! Výbuch radosti a možno aj šampanského (Pozor! Čo ste si so sebou doniesli, aj si odneste!)

Zoberte si so sebou článok Attilu Zollera a prečítajte si ho tam. Pre istotu si vyberte z vačku vreckovku. Možno ju budete potrebovať! Kto tam nebol na nový rok, ten nevie, ako je krásne práve tam stretnúť po rokoch priateľa, práve tam blízkej osobe vyznať lásku, popriať šťastia a zdravia v novom roku!

Toho roku tam nebudem. Preto chcem všetkým turistom, ktorí tam vylezú, ale aj tým, ktorí už z rôznych dôvodov nemôžu vyliezť, popriať do nového roka 2012, aby sa nesplnila veštba konca roka (ten už aj tak prežívame :-), ale aby sa šťastie začalo usmievať na tú našu podtatranskú džamahíriu (Belo vďaka za názov :-)! Nech sa v nej prestane tak rýchlo stmievať, nech v „dolinách, kde sa drevo tíško zváža“ 🙂 rovnako v horách, i nížinách, žijú len zdraví, šťastní a krásni ľudia. Úprimne želá

Alan Dolog

 

******************************

V rubrike História zverejňujeme príspevky autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

 

13 Komentářů k "Volovec pred sedemdesiatimi rokmi"

  1. „Ale kto vyrástol pod nejakým kopcom, je ten jeho najbližší, najkrajší. Lebo ho vidí srdcom.“

    …toto nepotrebuje dalsi komentar. Krasa!
    (A dakujem aj za pozitivne konotacie s mojim menom a clankom ;-))

  2. Alan veľmi pekný článok. Aj tie historické fotky sú super!

  3. clanky pisane srdcom…aj ja to tak citim. Ked som prvykrat vyliezla hore, hnevala som sa na seba, preco som tam nebola uz omnoho skor. Pocit, ktory da kridla, slobodu a chce sa vam tam ostat velmi, velmi dlho. Odporucam vsetkym z blizkeho okolia, objavte krasu , ktora je nedaleko vas!

  4. Tá rozhľadňa je super! Keby sa ju podarilo znovupostaviť, určite by bola oživením turistiky aj v tejto dobe… V ČR majú takého rozhľadne takmer už aj na lúke.

    • Vďaka Citatel, nahral si mi. Kompetetní, čo tak urobiť rozhľadňu z oceľovej veže na špici Kalvárie, a urobiť konečne aj dôstojné prístupové cesty do tohoto skoro odrezaného priestoru, kedysi prirodzeného relaxačného zázemia mesta ? Plačeme, že nemáme turistov, keď aj prídu, tak nemajú kam ísť a znudení odchádzajú…!

      • Mám starú fotku od uja Vila z kalvárie na Rožňavu. Nádherný výhľad! Netreba žiadnu rozhľadňu, len vyčistiť priestor (teraz tam hore bývajú deštruenti) a urobiť nenáročnú parkovú úpravu….
        Ale dám vám lepsí nápad, z ktorého tiež nič nebude a je z Maďarska. Nad Miskolcom v Bukových horách je dolina nápadne podobná rožňavskej – tej smerom na Gulyapallag. Tuším cestou na Novú Hutu (maďari dodnes nepreložili). Po stranách cesty, vedľa potoka je nspočetne veľa ohnisiek, s lavičkami, stolmi, pripraveným drevom a za smiešny poplatok si môžete prenajať ne jeden deň. Ak necháte neporiadok, zriadenec uprace – veď ste zaplatili! Aké jednoduché! Rožňava, a či sa pamätáš na tie slaninky a guláše pri potoku??? Aj to vzal čas! Na to treba len málo evri a dobrú vôľu! Nájdete ju, pán poslanec – pre ľudí!

        • …je to na ceste Miškovec – Nová Huta – Repašská Huta. Nesmejte sa, tak sa tie dediny volajú :-)!
          Prečo som napísal, že sa ani to nezrealizuje? Lebo za jedným, aj druhým stojí ten istý majiteľ :-)! A s tým nepohne ani ľadovec z Volovca :-). Ja som to skúšal. Kedysi! Chcete ďaľšie nápady na podobné oddychové zóny? Nechcite. Ani z nich nič nebude 🙂 V RV je problém aj zadarmo umiestniť krásny balvan do stredu kruháča. Nejaké banícke symboly, nápis Rožňava v troch jazykoch…NIE! Lebo by „odpútaval pozornosť vodičov“. Však, pán primátor ? :-))). On asi nebol ani hen v Ózde, kde majú kruháče, až sa vám nechce odbočiť!
          Choďte sa pozrieť do Vrábel. Malé mestečko sa rozvíja až vyráža dych. Pozrite sa na profesia.sk, koľko je tam prec. príležitostí!!! Čím to asi bude, pán primátor! ?

      • Ocelovu konstrukciu na Kalvárii? Cha, pán Bischof! Kus nestrazeneho zeleza strcit romom rovno pod nos? Vy zartujete! Ved poklopy kanalov su na ociach a miznu. Zobudte sa, pane!

  5. Casto Vila spomíname s manželom. Bol to vynimočny človek, dobrý, srdečný, spoločenský s bohatymi vedomostami o prírodných krásach nášho Gemera. Śkoda ho že tak mladý zomrel.

Zanechať komentár